Naše staršie dieťa miluje encyklopédie. Ale mladšie už niekedy má všetkých tých faktov plné zuby. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat je našťastie toddler-friendly. Keď sme si ho čítali, konečne sa skončili večné hádky, čo budeme večer čítať pred spaním.
Písať vtipné statusy na sociálnych sieťach alebo blogu je jedna vec, ale vydať ich na papieri, to je niečo celkom iné. Väčšina instagramových hviezd mimo sociálnej siete rýchlo vyhasne. Čo je smiešne na internete, pôsobí v knihe rozpačito. Očakávania nie sú rovnaké. Humor v knihe musí mať nejaký vývoj, gradáciu. Poukladať vedľa seba množstvo perličiek, to jednoducho nefunguje. Ako keď psíček s mačičkou piekli tortu s heslom: „keď do nej dáme sto dobrých vecí, bude stokrát taká dobrá.“ Nebude. Spomenie si ešte niekto na knihu Dankových výrokov, vtipov zo Zomri, ktoré vyšli pred pár mesiacmi? Mňa osobne nenadchli ani knihy Gill Sims Prečo mama pije/nadáva.
Maja Säfström je výnimka. To, čo začalo ako instagramová kratochvíľa švédskej architektky, je také milé, že sa to uživí aj ako detská kniha. Takže po veľkom úspechu Ilustrovaného atlasu neuveriteľných faktov o zvieratách (ešte celkom nedávno patrila do prvej stovky najpredávanejších kníh na Martinuse), vyšla aj jeho dvojička, Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat. V tomto kontexte vôbec nevadí, že toto kompendium je znôškou bizarností – prehistorické zvieratá naozaj boli čudesné tvory. Napríklad gerrothorax mal nohy, no nevedel chodiť. Používal ich len na plávanie a lozenie. Jeho telo bolo meter dlhé a také sploštené, že oči musel mať navrchu hlavy. Deti sa najviac chichúňali, keď sme si prečítali, že pri otváraní úst pohyboval hlavou, nie čeľusťou – ako záchodová doska.
Je tu aj strašidelná opabinia, ktorá mala na chobote klepeto. Diacodexis, prechodca jeleňa, mal namiesto kopýt prsty. Rovnako hyracotherium, predchodca koňa. Titanoboa, najdlhší had všetkých čias, sa pravdepodobne živil krokodílmi. Pred miliónmi rokov po zemi behali aj hlodavce druhu josephoartigasia monesi, veľké ako kravy. Naopak, prapredkovia koňa a jeleňa boli celkom maličkí – ako dnešný králik. Synthetoceras bol jednorožec, ktorý skutočne existoval.
Aká bola prvá veľryba, basilosaurus? Taká veľká, že v 19. storočí si ľudia z jej stavcov vyrábali nábytok, nevediac, že ničia vzácne nálezy! Obojživelník ambulocetus nebol na prvý pohľad ničím výnimočný. Bol to však po nohách chodiaci prapredok dnešných veľrýb! Upozornenie pre všetkých dinomaniakov: autorka sa rozhodla, že do knihy nezaradí žiadnych dinosaurov. Tým sa venovalo dosť priestoru v iných knihách.
Nové fascinujúce fosílie sa objavujú každú chvíľu. Materiálu na pokračovanie je dosť, dúfam, že Maja Säfström už na ňom pracuje :).
Autorka však informáciami rozhodne neplytvá. Pri všetkých faktami nabitých encyklopédiách, čo doma máme, mi občas príde vhod aj takáto oddychovka. Keď deťom už od únavy klipkajú oči, ale večerného čítania sa nechcú vzdať ani za svet. Keďže atlas je určený viac-menej len na pozeranie, mohol by to byť prvý krôčik ku knihám aj pre tie deti, ktoré ich veľmi v obľube nemajú.
Knižka má byť potešením pre zmysly, a tak si vo vydavateľstve dali záležať aj na obálke. Dosky sú potiahnuté takým príjemným reliéfnym papierom, že ich s deťmi neustále obchytkávame :). Mix fontov na obálke je odkazom na instagramovú estetiku.
Na obálke sa píše, že čitateľom od 8 rokov, ale určite sa bude páčiť aj mladším. Ak už má dieťa povedomie o prehistorických dobách a nevystrašia ho naozaj prapodivné potvory, potom aj od troch-štyroch rokov (najmenším možno sem-tam nejaká pointa ujde, ale ňuňuňu obrázky sa im zapáčia určite).
Ak vás v blízkej dobe čakajú narodeninové oslavy detí, darček od Maje Säfström je voľba na istotu. A do balíčka zabaľte aj notes. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat, ktorý maličkým formátom pripomína skôr denníček ako encyklopédiu, je prudko inšpiratívny.
odetskychknihach.sk, 3.8.2019
