Luke Pearson pochádza z Anglicka a do povedomia čitateľov rôznej vekovej kategórie sa zapísal komiksovou sériou o vnímavom, neposednom a fantáziou prekypujúcom dievčatku menom Hilda. Náplňou práce tohto šikovného umelca je ilustrácia v každej svojej podobe. Bohaté portfólio, v ktorom si každý fanúšik môže dosýta listovať priamo na jeho webe, vám síce neprezradí, že Pearson je trošku nepraktickým tvorom, pokiaľ ide o domácnosť, ale pomôže vám vytvoriť si obraz o tom, čo môžete od jeho tvorby vlastne očakávať. Luke Pearson je veľmi prispôsobivý umelec, ktorý má svoj osobitý štýl, takže ho poľahky spoznáte aj v prípade, že si s niekým o hrot tužky významnejším strihne spoluprácu.
Luke Pearson má rád, ako väčšina mladých ľudí, videohry, hororové popkultúrne filmy, vanilkové mliečne kokteily, ponožky rôznej veľkosti aj farby a Philippu Riceovú, s ktorou tvorí harmonický pár. Pomerne ľahko sa dá zmanipulovať, odprosiť či nalákať na niečo, čo nemá rád, ale pokiaľ mu ponúknete výhodný obchod, kývne na ponuku ihneď. Luke Pearson je tak trochu ako Hilda sama, akurát v chlapčenskej podobe. Keď sa teda raz odvážite vstúpiť do jeho snového komiksového sveta, autobiografický román „Slaďák“ od jeho priateľky by ste nemali odignorovať, aj keď s Hildou a jej svetom nemá zatiaľ nič spoločné. Pomôže vám však porozumieť Lukeovi a pospájať väčšinu nezrovnalostí, ktoré sa v jeho tvorbe sem-tam objavia. V opačnom prípade sa budete tak trochu strácať v tom, čo pre vás zhmotňuje na papieri, aby ste sa nenudili.
Miestami idylický, snový, fantastický, ale aj naivne detský svet dievčatka Hildy vyšiel v „knižnej“ podobe v roku 2010. O šesť rokov neskôr oslovil aj české vydavateľstvo Paseka, ktoré v súčasnosti vydáva Hildine univerzum ako na bežiacom páse. Vydavateľstvo Albatros sa rozhodlo dobrodružstvá modrovlasého dievčatka preložiť do slovenčiny v roku 2019, takže koniec apríla priniesol na slovenské knižné pulty prvú časť. Narozdiel od vydavateľstva Paseka sa Albatros rozhodlo prekladať jednotlivé časti tak, ako ich pôvodne Pearson púšťal do sveta, čo na jednej strane nie je krokom vedľa.
Komiksy o Hilde nie sú dlhé (väčšina z nich má + (-) 40 strán) a ani náročné. Nemusia sa ich teda báť ani komiksoví začiatočníci alebo čitatelia, ktorí nimi nepohrdnú, no oveľa radšej sa pohybujú v iných literárno-umeleckých kruhoch. Vychádzajú v pevnej väzbe, čo je pri tomto druhu umenia trošku atypické, ale nie neojedinelé, a väčšom formáte (niečo medzi A4 a A3), takže sa trochu ťažšie berú so sebou do MHDčky, na pracovný pohovor, výlet alebo niekam, kde musíte čakať a chcete si knihou (či komiksom) toto čakanie spríjemniť. O to viac si ale knižnú úpravu obľúbite, pretože je rovnako kvalitná ako ilustrácie v nej ukryté.
Luke Pearson má nezameniteľný rukopis. Jeho hra s perspektívou, miešanie farieb, detaily ukryté na celej ploche obrázkového poľa, a predovšetkým v krajine, v ktorej sa jeho hlavná hrdinka pohybuje, sú neopísateľné. Ukazujú vám, že si autor na svojej práci dáva záležať, všetko má premyslené, kombinovanie rôznych výtvarných techník zvládnuté na jednotku – v tomto smere držíte v rukách štýlový komiks, ktorý osloví nielen detského čitateľa a zberateľa tohto typu populárneho média, ale aj náročnejšieho konzumenta, pretože je nesmierne živý. Čokoľvek, čo sa na jeho stránkach bude odohrávať, budete intenzívne prežívať všetkými svojimi zmyslami.
Chybičkou krásy je ale scenár. Rozprávanie pokrivkáva na nejednoznačnosti a rozhodnutí uvrhnúť vás priamo in medias res (do stredu diania). Pokiaľ teda nie ste vytrénovaným čitateľom, ktorý zvláda hľadať náznaky medzi riadkami, v tomto prípade medzi jednotlivými panelmi, a nemáte natoľko bohatú predstavivosť, že si isté dieliky dokážete pospájať aj vtedy, ak máte ešte menej informácií, ako býva pri tomto médiu zvykom, bude vám v Hildinom prvom príbehu niečo chýbať.
Je pravdou, že čo-to si o mytológii severských krajín, rovnako tak aj o jej slovesnom umení, s ktorým Pearson tak rád pracuje, dokážete načítať. I epilóg sa vám snaží do príbehu vniesť trochu svetla, a predstavím vám aspoň jedného z mnohých magických tvorov, s ktorými sa dievčatko ešte len má stretnúť, avšak jednoznačné odpovede na to, či Hilda naozaj žije v rozprávkovej krajine, alebo ju necháva ožívať svojou bujarou fantáziou, nedostanete. Rovnako tak vám tento príbeh o trolovi neponúkne odpovede na otázky, ktoré sa týkajú Hildinej povahy či mamy, ktorá je síce vedľajšou postavou, ale veľakrát posúva príbeh dopredu. Nie je vám vytvorený priestor na to, aby ste dokázali hlavnú hrdinku spoznať natoľko, že si s ňou vytvoríte isté puto, na ktorom je postavené prežívanie jej všedných denných epizódok, ktoré sú súčasťou väčšieho celku. Nedokážete si k nej vybudovať vzťah a ďalej ho rozvíjať. Príbeh, ktorý teda Pearson vymyslel, a má zrejme iba otvoriť dvere do jeho fantastického sveta, budete zatiaľ vnímať ako jedno z mnohých vymyslených dobrodružstiev malých detí, ktoré o nich budú chvíľu nadšene rozprávať, no potom na ne zabudnú, lebo boli takpovediac úplne obyčajné.
Hilda a trol je svojím spôsobom krásna. Snaží sa ukázať, že radosť z maličkostí dokáže spríjemniť deň, a to nemusíte ani utiekať do virtuálnej reality, stačí, ak so sebou máte farbičky a blok prázdnych výkresov. Rozpráva aj o tom, že vymýšľať si preto, aby sa okolitý fádny svet trošku oživil, je zábavné a útekom do sveta fantázie spoznáte mnoho nových priateľov a navštívte neuveriteľné krajiny, o ktorých sa vám hádam ani nesnívalo.
Hilda a trol je ale aj obyčajnou detskou knihou v komiksovom prevedení, ktorá čerpá námety podobné tým, aké môžete v detskej beletrii nájsť už nejaké to stáročie (počnúc ľudovou slovesnosťou a končiac napr. Michaelom Endom a jeho dievčatkom menom Momo). Tým, že má nevyvážený príbeh, stráca tak trochu na svojej príťažlivosti. Ostáva nám teda dúfať, že ďalšie dobrodružstvá vnesú do sveta Hildy viac svetla, hravosti, empatie či vzťahovej problematiky, pomocou ktorej si dokážu získať srdcia nejdeného z nás.
Fantasy-svet.sk, 9.6.2019
