Pár viet k ...Randi Barrow - Zaša


Kniha Zaša : Príbeh výnimočného psa nie je primárne iba dielom pre deti a mládež v žánrových vodách dobrodružného a vojnového románu, tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Okrem prvotného zámeru - tematizácie života ľudí/odboju počas druhej svetovej vojny - sa zameriava i na konkrétne problémy dospievajúcich, mladých či celkovo society, na prispôsobovanie sa zmene, na otupelosť, zvyk na strach, hlad, smrť blízkych, separáciu od rodiny, na zlé životné podmienky, ale i na bezbrehú nádej, túžbu po slobode, normálnom živote, šťastí. I keď sú historické udalosti v diele spracované zjednoduchšene, nie tak podrobne, stále si udržiavajú istý významový presah, dokážu čitateľa zasiahnuť, prinútiť ho premýšľať a stať sa aktívnym účastníkom komunikácie kniha : čitateľ, pričom reálne historické udalosti (obliehanie Leningradu, hladomor, zaobchádzanie Nemcov s civilným obyvateľstvom...) sú i napriek určenej cieľovke popisované explicitne, veľmi naturalisticky a bez príkras, celým dielom prestupuje určitá chladná až existenciálna poetika autora, v ktorej sem-tam vykuknú scény čistej radosti zo života či potreby vyjadrenia seba samého skrz hru na hudobný nástroj či spev, alebo práve skrz krehký, ale dôležitý vzťah priateľstva človeka a zvieraťa/psa, ktoré postavám poskytnú, i keď na malú chvíľu, pocit ľudskosti, človečiny, dojmu, že je všetko je tak, ako má byť. Tieto úseky, záblesky zvykov z minulosti postáv stoja ako výborné existenciálne situácie a ktoré, zároveň, dopomáhajú k charakterovému vývinu postáv a predovšetkým hlavnej postavy, mladého Ivana, ktorý do víru vojny vstupuje ako neskúsený a naivný chlapec a v závere odchádza ako mentálne dozretý mladý muž, poznačený všetkými situáciami, ktorým bol počas diela vystavený. Dochádza tu i veľmi významnému motívu, ktorý istým spôsobom spája diela vojnového žánru s mladíckou hlavnou postavou - strata ilúzií, nadšenia z účasti na bojoch na jednej i druhej strane a zistenie, že ľudia sú si, konieckoncov, vždy rovní a vojna je iba prostriedkom zábavy mocných, v ktorom však následky nesú iba tí najobyčajnejší. Próza Zaša : Príbeh výnimočného psa je prekvapivo dobrou vojnovou prózou, určenou mladšiemu i staršiemu čitateľovi, ktorá predkladá pohľad na druhú svetovú vojnu z pohľadu druhej strany barikády - ruských civilistov i ruskej odbojovej jednotky, snaží sa pridrživať reálnych historických udalostí, je nečakane explicitná a i napriek očividne zámernej chladnej narácii spracúva motívy priateľstva a oddanosti medzi kamarátmi či človekom a zvieraťom.

Z jelita elita, 15.7.2019
Hilda a trol

Komiks: Hilda a trol


Hilda je neposedné dievčatko s modrými vlasmi a veľkou predstavivosťou. Býva so svojou matkou v drevenom domčeku. Naokolo len hory lesy, lúky a prekrásne prírodné i nadprirodzené úkazy a niekoľko ďalších podivných tvorov. A ako už napovedá názov prvej komiksovej knihy z tejto série, malá hrdinka bude mať do činenia s trolom. Práve o ňom sa Hilda dočíta vo svojej knižke a rozhodne sa ho nakresliť. Ale aby jej mohol tento obrázok pribudnúť do skicára, dievčatko musí najprv svojho modela nájsť. Preto sa vydá na cestu. Sprevádzať ju bude jej nový kamarát pán Vetvička, vzhľadom pripomínajúci roztomilú modrú líšku s jeleními parožkami. Toľko v skratke k Hilde, ktorá si svojou pestrosťou a fantáziou získala srdcia detí po celom svete. Aj prvá kniha o nej načrtne svet iba v skratke. Tridsaťdvaročnému Lukovi Pearsonovi, autorovi a zároveň ilustrátorovi Hildy, sa z jednoduchosti a minima textu podarilo namiešať skutočne oku lahodiace dobrodružstvá. Na ich základe vznikol aj televízny seriál, pričom epizóda s kamenným trolom, ktorá je obsiahnutá v prvej knihe, je v poradí až piatou epizódou z trinástich. Sledovanie 24-minútového seriálu vám žiaľ nezaberie viac času ako čítanie predlohy. Hilda a trol je totiž jednohubka pre komiksové začiatočníčky. Vydanie, o ktoré sa na Slovensku postaralo vydavateľstvo Albatros, je naozaj veľmi luxusné. V susedných Čechách Hildine dobrodružstvá už dobre poznajú (Paseka, 2016), kým k tunajším komiksákom si ešte hľadá cestu. Ide na to o niečo pomalšie, pretože Albatros stavil na jedno dobrodružstvo v jednej knihe, kým Paseka vložila do jedného zväzku príbehy dva, avšak naši čitatelia si ju vychutnajú v lepšom – povedzme že rozlíšení, než naši susedia (215×280 mm). Nenáročným komiksákom a komiksáčkam ako aj všetkým, ktorí si potrpia viac na vizuál ako na rafinovaný a originálny príbeh, sa bude Hilda a trol v slovenskom jazyku páčiť, aj keď slovník modrovlasej hrdinky občas zaškrípe. Ako bonus obsahuje táto kniha aj mapu znázorňujúcu Pearsonovo teritórium a v závere sa navyše dostanete k základných informácií o troloch. Príbeh samotný je vlastne čerešnička na torte, ktorá sa konzumuje s chuťou a prirýchlo. K tejto mňamke sa však možno kedykoľvek vrátiť, nehovoriac o tom, že dokáže navnadiť na pokračovanie (Hilda a polnočný obor), ktoré vyjde už tento rok. Nebojte sa vstúpiť do tohto magického sveta, pretože ak mu dáte šancu, je možné, že vás i napriek určitým nedostatkom pohltí natoľko, ako pohltil deti na celom svete. A pokiaľ nie ste dieťa, vedzte, že na chvíľu sa ním opäť stanete.

fandom.sk, 25.6.2019
Hilda a trol

Hilda a trol


Luke Pearson pochádza z Anglicka a do povedomia čitateľov rôznej vekovej kategórie sa zapísal komiksovou sériou o vnímavom, neposednom a fantáziou prekypujúcom dievčatku menom Hilda. Náplňou práce tohto šikovného umelca je ilustrácia v každej svojej podobe. Bohaté portfólio, v ktorom si každý fanúšik môže dosýta listovať priamo na jeho webe, vám síce neprezradí, že Pearson je trošku nepraktickým tvorom, pokiaľ ide o domácnosť, ale pomôže vám vytvoriť si obraz o tom, čo môžete od jeho tvorby vlastne očakávať. Luke Pearson je veľmi prispôsobivý umelec, ktorý má svoj osobitý štýl, takže ho poľahky spoznáte aj v prípade, že si s niekým o hrot tužky významnejším strihne spoluprácu. Luke Pearson má rád, ako väčšina mladých ľudí, videohry, hororové popkultúrne filmy, vanilkové mliečne kokteily, ponožky rôznej veľkosti aj farby a Philippu Riceovú, s ktorou tvorí harmonický pár. Pomerne ľahko sa dá zmanipulovať, odprosiť či nalákať na niečo, čo nemá rád, ale pokiaľ mu ponúknete výhodný obchod, kývne na ponuku ihneď. Luke Pearson je tak trochu ako Hilda sama, akurát v chlapčenskej podobe. Keď sa teda raz odvážite vstúpiť do jeho snového komiksového sveta, autobiografický román „Slaďák“ od jeho priateľky by ste nemali odignorovať, aj keď s Hildou a jej svetom nemá zatiaľ nič spoločné. Pomôže vám však porozumieť Lukeovi a pospájať väčšinu nezrovnalostí, ktoré sa v jeho tvorbe sem-tam objavia. V opačnom prípade sa budete tak trochu strácať v tom, čo pre vás zhmotňuje na papieri, aby ste sa nenudili. Miestami idylický, snový, fantastický, ale aj naivne detský svet dievčatka Hildy vyšiel v „knižnej“ podobe v roku 2010. O šesť rokov neskôr oslovil aj české vydavateľstvo Paseka, ktoré v súčasnosti vydáva Hildine univerzum ako na bežiacom páse. Vydavateľstvo Albatros sa rozhodlo dobrodružstvá modrovlasého dievčatka preložiť do slovenčiny v roku 2019, takže koniec apríla priniesol na slovenské knižné pulty prvú časť. Narozdiel od vydavateľstva Paseka sa Albatros rozhodlo prekladať jednotlivé časti tak, ako ich pôvodne Pearson púšťal do sveta, čo na jednej strane nie je krokom vedľa. Komiksy o Hilde nie sú dlhé (väčšina z nich má + (-) 40 strán) a ani náročné. Nemusia sa ich teda báť ani komiksoví začiatočníci alebo čitatelia, ktorí nimi nepohrdnú, no oveľa radšej sa pohybujú v iných literárno-umeleckých kruhoch. Vychádzajú v pevnej väzbe, čo je pri tomto druhu umenia trošku atypické, ale nie neojedinelé, a väčšom formáte (niečo medzi A4 a A3), takže sa trochu ťažšie berú so sebou do MHDčky, na pracovný pohovor, výlet alebo niekam, kde musíte čakať a chcete si knihou (či komiksom) toto čakanie spríjemniť. O to viac si ale knižnú úpravu obľúbite, pretože je rovnako kvalitná ako ilustrácie v nej ukryté. Luke Pearson má nezameniteľný rukopis. Jeho hra s perspektívou, miešanie farieb, detaily ukryté na celej ploche obrázkového poľa, a predovšetkým v krajine, v ktorej sa jeho hlavná hrdinka pohybuje, sú neopísateľné. Ukazujú vám, že si autor na svojej práci dáva záležať, všetko má premyslené, kombinovanie rôznych výtvarných techník zvládnuté na jednotku – v tomto smere držíte v rukách štýlový komiks, ktorý osloví nielen detského čitateľa a zberateľa tohto typu populárneho média, ale aj náročnejšieho konzumenta, pretože je nesmierne živý. Čokoľvek, čo sa na jeho stránkach bude odohrávať, budete intenzívne prežívať všetkými svojimi zmyslami. Chybičkou krásy je ale scenár. Rozprávanie pokrivkáva na nejednoznačnosti a rozhodnutí uvrhnúť vás priamo in medias res (do stredu diania). Pokiaľ teda nie ste vytrénovaným čitateľom, ktorý zvláda hľadať náznaky medzi riadkami, v tomto prípade medzi jednotlivými panelmi, a nemáte natoľko bohatú predstavivosť, že si isté dieliky dokážete pospájať aj vtedy, ak máte ešte menej informácií, ako býva pri tomto médiu zvykom, bude vám v Hildinom prvom príbehu niečo chýbať. Je pravdou, že čo-to si o mytológii severských krajín, rovnako tak aj o jej slovesnom umení, s ktorým Pearson tak rád pracuje, dokážete načítať. I epilóg sa vám snaží do príbehu vniesť trochu svetla, a predstavím vám aspoň jedného z mnohých magických tvorov, s ktorými sa dievčatko ešte len má stretnúť, avšak jednoznačné odpovede na to, či Hilda naozaj žije v rozprávkovej krajine, alebo ju necháva ožívať svojou bujarou fantáziou, nedostanete. Rovnako tak vám tento príbeh o trolovi neponúkne odpovede na otázky, ktoré sa týkajú Hildinej povahy či mamy, ktorá je síce vedľajšou postavou, ale veľakrát posúva príbeh dopredu. Nie je vám vytvorený priestor na to, aby ste dokázali hlavnú hrdinku spoznať natoľko, že si s ňou vytvoríte isté puto, na ktorom je postavené prežívanie jej všedných denných epizódok, ktoré sú súčasťou väčšieho celku. Nedokážete si k nej vybudovať vzťah a ďalej ho rozvíjať. Príbeh, ktorý teda Pearson vymyslel, a má zrejme iba otvoriť dvere do jeho fantastického sveta, budete zatiaľ vnímať ako jedno z mnohých vymyslených dobrodružstiev malých detí, ktoré o nich budú chvíľu nadšene rozprávať, no potom na ne zabudnú, lebo boli takpovediac úplne obyčajné. Hilda a trol je svojím spôsobom krásna. Snaží sa ukázať, že radosť z maličkostí dokáže spríjemniť deň, a to nemusíte ani utiekať do virtuálnej reality, stačí, ak so sebou máte farbičky a blok prázdnych výkresov. Rozpráva aj o tom, že vymýšľať si preto, aby sa okolitý fádny svet trošku oživil, je zábavné a útekom do sveta fantázie spoznáte mnoho nových priateľov a navštívte neuveriteľné krajiny, o ktorých sa vám hádam ani nesnívalo. Hilda a trol je ale aj obyčajnou detskou knihou v komiksovom prevedení, ktorá čerpá námety podobné tým, aké môžete v detskej beletrii nájsť už nejaké to stáročie (počnúc ľudovou slovesnosťou a končiac napr. Michaelom Endom a jeho dievčatkom menom Momo). Tým, že má nevyvážený príbeh, stráca tak trochu na svojej príťažlivosti. Ostáva nám teda dúfať, že ďalšie dobrodružstvá vnesú do sveta Hildy viac svetla, hravosti, empatie či vzťahovej problematiky, pomocou ktorej si dokážu získať srdcia nejdeného z nás.

Fantasy-svet.sk, 9.6.2019
Hilda a trol

Dvojrecenzia


Komiks Hilda, na motívy ktorého vznikol i nemenej úspešný rovnomenný seriál, sa nesie v rámcovom duchu nonsensu, imaginácie a vnútornej duševnej obrazotvornosti dieťaťa, ktorú poznal každý z nás, no ktorú v dospelosti mnohí z nás stratili. Vizuál je, nielen pre dieťa veľmi lákavý - i keď veľmi paradoxne - autor používa skôr tlmené, tmavšie farby a tóny, ktoré nie sú ani náhodou jasné a na prvý pohľad príťažlivé a zaujímavé, korešpondujú však s celkovou atmosférou celého prostredia - domčeku v hore, hornatou krajinou okolo, lesom a inými, a konieckoncov, i k jemnému temnému nádychu strašidelnosti a nadprirodzena, ktoré v príbehu rovnako zohráva veľkú úlohu.Graficky je dielo teda po stránke jednoduchého štýlu a výberu farieb veľmi atraktívne. Ako už bolo spomenuté, veľmi dôležitý prvok v celom, i keď relatívne krátkom naratíve tvorí detská predstavivosť a bezstarostnosť - hlavná protagonistka je veľmi naivná, ochotná skúšať každú novú činnosť, ktorá jej napadne, netrpí strachom z nepoznaného, je dôverčivá a hlavne - nepohoršuje sa, všetko chápe ako prirodzené, normálne. Stretnutie s rohatými líškami, trolmi, obrami, živými kameňmi a inými teda nepovažuje za nadprirodzené či neskutočné, ale za bežné, za novú skúsenosť a nové zoznámenie. Príbeh je teda zasadený do deja, v ktorom je akýkoľvek stret s niečim odlišným chápaný ako normálny, v ktorom sa realita kryje s prvkami fantastiky, mystiky či imaginácie a v ktorom sa stierajú hranice reálneho a zdanlivo nemožného, tak ako sa to často paralelne deje v detskej fantázii. To, že toto všetko dopĺňa jemný situačný humor pre deti i dospelých, je už iba bonusom. Komiks Hilda, plný detskej imaginatívnej vizuality nie je iba typickým dielom pre deti a mládež - oveľa viac slúži ako prostriedok navracania sa k spomienkam detskej naivity a obrazotvornosti u dospelého čitateľa, ktorý skrz bláznivú, nebojácnu a istým spôsobom patetickú protagonistku a jej pohľad na svet nachádza paralelu a zhmotňuje svoje dávne ,,detské JA". Záverečné hodnotenie : 4,5/ 5 *

Welike Books Forever, 25.5.2019
Vtáky našich záhrad

Dvojrecenzia


Interaktívna hracia kniha Vtáci našich záhrad sa na prvý pohľad môže javiť ako klasická knižka pre batoľatá a predškolákov, ktorým najmenším pomáha spoznávať svet fauny okolo, no zdanie klame. Ako učiteľ biológie v knihe vidím i silný didaktický aspekt dobudúcna, s dielom sa dá výborne pracovať i na hodinách biológie vo vyššom, napríklad 5.-6. ročníku, popis každého vtáka obsahuje všetky najdôležitejšie informácie o ňom, vrátane latinského mena a vložený hrací panel príjemne spestrí, nielen domáce učenie, keďze reproduktor je dosť silný, zvuk prenáša čisto a použité zvuky zvierat sú verné, znejú realisticky a nie príliš umelo, čím sa z knihy stáva naozaj výborná a nenásilná didaktická pomôcka pre domáce, ale i školské účely. (A aj mňa, ako dospelého človeka na nekresťanskú chvíľu zabavilo hranie sa zo zvukmi, takže toľko k mojej infantilnosti) Záverečné hodnotenie : 4,5/ 5 *

Welike Books Forever, 25.5.2019
Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat

Žralok so zubami ako ľudská ruka


Ilustrovaný atlas prehistorických zvierat obnáša predovšetkým jeden základný plusový bod - nevyhradenú cieľovku - čím sa z neho stáva istý druh nenásilnej didaktickej pomôcky pre mladších i starších. Dielo ako také pôsobí veľmi komorne a minimalisticky - či už výsledným formátom, počom strán, ale hlavne ilustráciami, ktoré sú volené iba v elegantnej čierno-bielej. Nakoľko je toto dobrý ťah je ťažké určiť, v istom zmysle by možno pestrejší vizuál a grafika neboli naškodu, práve kvôli téme, ktorá dáva autorovi veľký priestor na tvorivú realizáciu, no ako negatívum ho však pravdepodobne nemožno brať.(z čierno-bielej kombinácie zase vyniká napr. práca s detailom a zároveň môže mladšimu čiateľovi dielo poslúžiť i ako antistresová omaľovánka, čo sa nevylučuje a na prvý nezainteresovaný pohľad vyslovene žiada). Istá didaktická rovina sa z diela naznačuje už začlenením pojmu ,,atlas" do názvu knihy, dielo je však spracované skôr skrz populárno-náučnú formu, čo sa dá očakávať - čím sa dostávame k pôvodnej myšlienke - na prvý pohľad sa možno môže zdať, že žánrové ukotvenie a grafika predurčujú knihu do žánrovky ,,pre deti a mládež", čo však nie je pravda. V diele sú totiž napr. ponechané latinské rodové a druhové mená vybraných zvierat, čo jasne odkazuje na to, že dielo môže poslúžiť i ako prostriedok sebavzdelávania (možno i skrz predčítanie) i pre staršieho čitateľa, rodiča atď., ktorý sa rovnako môže naučiť niečo nové. Ak hovoríme o didaktickej stránke, ilustrácie síce nie sú vedecky presné, keďže často hyperbolozujú či karikaturizujú skrz jeho základné poznávacie znaky a pod., no čo je podstatné, sú obohatené o poznámky - najčastejšie zaujímavosti, ktoré dokážu prekvapiť i potenciálneho staršieho čitateľa, zameriavajú sa na rekordy, nezvyčajnosti atď., podobne ako v populárnych encyklopedických publikáciách, ku ktorým sa čitateľ rád vracia pre zaujímavé fakty. Jediný problém potom spočíva v zapojení situačného humoru, ktorý je zase vyslovene detský, čo by vo veľkom množstve mohlo vytvoriť zvláštny literárny guláš - keďže na prvý pohľad nie je zrejmé, či je dielo určené pre mladšieho čitateľa a na predčítanie, či pre staršieho. Až zvláštne detinské a pateticky infantilné hlášky potom vyznievajú v kontexte trochu zvláštne, no stále nie sú používané v tak veľkom množstve aby to potenciálneho čitateľa obťažovalo. Atlas prehistorických rastlín je útle dielko, ktoré ake dokáže ponúknuť relatívne zaujímavý obsah pre všetky vekové kategórie, i keď primárne pre mladších, čo z neho robí napr. skvelý objektívny knižný darček, ktorý môže pôsobiť nezaujato a na jeho obľúbenosť, primárne u mladšieho čitateľa sa dá spoľahnúť.

Welike Books Forever, 20.4.2019

Domáce laboratórium


Veda na doma je vždy veľká zábava. Jednoduché experimenty môžete robiť s deťmi už od 2-3 rokov. Ale až okolo tých 6-7 si začnú lepšie uvedomovať súvislosti a hlbšie spoznávať čaro objavovania. Aj u nás nastáva éra cieleného tvorenia (perkfektné sú sady Ani-muk) a vedeckých pokusov. Pomáha nám aj kniha Domáce laboratórium – vzrušujúce experimenty pre začínajúcich vedcov. Kniha je jednou z mnohých, ktoré na trhu nájdete. Jej prednosťou sú reálne fotky v postupoch a veľmi prehľadný formát. Na konci každého projektu nájdete aj krátke vysvetlenie princípu alebo fungovania a príklad, kde sa s javom môžete stretnúť v reálnom svete. Vybrala som fotky tých jednoduchších projektov. Celkovo ich je v knihe 28. Od všetkými deťmi milovaného lepkavého slizu (vyskúšali sme), klasickú citrónovú batériu, model pľúc, neviditeľného atramentu, šumivých bomb do kúpeľa, až po džungľu vo fľaši, či efektnú vybuchujúcu sopku. Vďaka jednoduchosti popisov postupov ale aj záverečného vysvetlenia, si knihu užijú deti od 6 do 12 rokov.

Pampúch, 18.3.2019
Príbehy na dobrú noc pre rebelky 2

Príbehy na dobrú noc pre rebelky 2


Knižka krátkych rozprávok, teda skôr skutočných príbehov podaných zjednodušenou rozprávkovou formou, Príbehy na dobrú noc pre rebelky otriasla svetom a dokonca i naším malým Slovenskom. Kniha sa stala hitom, a tak niet divu, že len niekoľko mesiacov po vydaní prvého dielu sa na knižnom trhu ocitlo pokračovanie tejto série. Druhý diel opäť prináša sto príbehov o dievčatách a ženách, ktoré to v živote nemali ľahké, no nevzdali sa a splnili si sen či dosiahli veľký úspech. Výber je znovu veľmi pestrý, nájdeme tu umelkyne, vedkyne, športovkyne, astronautky i napohľad obyčajné ženy skrývajúce svoju výnimočnosť. Kniha má čitateľov povzbudiť, motivovať, no aj poučiť či vzdelať, keďže jej súčasťou nie sú len príbehy zo súčasnosti, ale aj z minulosti. Koncept tohto diela je veľmi zaujímavý a originálny, no ak ste už čítali prvú časť, nejako extra neprekvapí. Trošičku je však zmenený dizajn. Jednotlivé príbehy tvoria akúsi mozaiku histórie výnimočných žien, ktoré sa zaslúžili o veľké zmeny v oblasti politiky, vedy, umenia či ľudských práv. Novinkou je slovníček, ktorý funguje tak, že nejaký termín je v texte vyznačený červenou farbou a na konci knihy sú dané slová či slovné spojenia vysvetlené. Nielen to naznačuje, že pokračovanie si žiada už trochu vyspelejšiu čitateľku (alebo aj čitateľa). Taktiež obsahovo sa knižka trochu posunula k zobrazovaniu aj takých vecí, ako je smrť, vojny a pod., pričom niektorým vetám detskí čitatelia nemusia rozumieť a ani pre rodičov nebude úplne jednoduché vysvetliť ich. Na obálke sa však stále uvádza, že je kniha vhodná pre čitateľky od 8 rokov, čomu však zodpovedá skôr forma, ktorá je rovnaká ako v prvej časti. Formulky kedysi žilo také a onaké dievča či kde bolo, tam bolo mohli byť trochu obmenené, aby text pôsobil živšie. Niekedy – najmä ak čítate viac príbehov za sebou – to už pôsobí ubíjajúco. Taktiež sa mi nejaví ako vhodné použiť na začiatku príbehu kedysi dávno žilo dievča, keď ide o niekoho, kto sa narodil len nedávno a navyše ešte stále žije. Napríklad na strane 180 nájdeme príbeh o dievčine narodenej v roku 1988, ktorý začína touto vetou. Avšak až tak dávno to nebolo, vzhľadom na to, že sa v knihe objavila aj Nefertiti, ku ktorej príbehu táto formulka pasuje oveľa viac. Iste, je pravdepodobné, že kniha sa bude čítať aj o tridsať rokov, no aj tak… Prvý diel bol kritizovaný kvôli nedostatočnej redakčnej úprave. V dvojke je to už lepšie, no zopár preklepov sa nájde aj tu. Grafická stránka knihy je opäť veľmi vydarená, rôznorodé ilustrácie, medzi autorkami ktorých znovu nájdeme aj Slovenku Martinu Paukovú, sú pastvou pre oči a zopár z nich by som si pokojne zavesila aj na stenu. Príbehy na dobrú noc v sebe nesú pekné posolstvo a o dôležitosti knihy či jej výnimočnosti niet pochýb. Ako sa však vraví, v najlepšom treba skončiť. Dve zbierky, myslím si, bohato stačia. O (nielen) zaujímavých ženách by sa písať malo, no v nejakej inej, novej forme, ktorá zase niečím prekvapí a zaujme. Výhodou oboch kníh je, že sa dajú čítať aj jednotlivo, a ak si chcete prečítať najprv dvojku, pokojne môžete. Príbehy informujú, inšpirujú, povzbudia a často podnietia k zamysleniu. Ak ste ich ešte nečítali, dajte im šancu, predsa len ide o jedinečný kúsok.

vinlit.sk, 18.3.2019

Čo má kengura vo vaku alebo…


Nie každý rodič je rovnaký. To platí medzi ľuďmi i medzi zvieratkami. Niekedy sa môžu starať o nového člena v domácnosti rodič či rodičia a niekedy aj babky, tetky, súrodenci. Vo svete zvierat je to rozmanité. Nájdu sa zodpovední, no i menej zodpovední rodičia, ktorí rôznorodo vychovávajú svoje malé mláďatká. Knižná publikácia Čo má kengura vo vaku alebo ako zvieratá vychovávajú svoje mláďatá hravým spôsobom predstavuje svet zvierat, s hlavným upriamením na rodičovstvo jednotlivých druhov zvierat. Dieťa spoznáva spôsoby rodičovstva a výchovy mláďat u tučniakov, aligátorov, kengúr, šimpanzov, labutí, slonov, žiráf, kukučiek, pralesničiek, tuleňov, surikát, morských koníkov, šakalov, králikov a včiel. Vďaka pestrosti druhov môže samo porovnať spôsoby správania týchto zvierat, ich pohnútky počas výchovy mláďat a aj ich výchovné a edukačné metódy. Knižka je vhodná pre deti okolo 7 rokov, keď sú aj do veľkej miery zaujaté všetkým, čo sa deje okolo zvierat. Práve mláďatká sú tie, s ktorými by sa hrali, objavovali ich a skúmali. Z knihy sa síce na nich nepozrie nič živé ani nebudú mať možnosť pohladkať hebký kožúšok, no spojenie textu s veľmi peknou ilustračnou úpravou ich tiež určite poteší. Autor textu im o jednotlivých zvieratách hovorí s ľahkosťou a náročnosťou, ktorú by mali zvládnuť. V prípade žiakov 1. ročníka ZŠ by mohol nastať ten problém, že text by bol náročný na čítanie kvôli veľkosti písma. V tom prípade by bolo vhodné, aby text s nimi prechádzal niekto zdatnejší v čítaní. Každému zvieraťu je venovaná dvojstrana, na ktorej je na začiatku uvedených niekoľko stručných všeobecných informácií. Text je potom rozčlenený na krátke odseky, ktoré na seba chronologicky nadväzujú – čakanie mláďatka, pôrod, výchova, učenie, dospievanie a osamostatnenie. Kniha neobsahuje prehnane veľa informácií, ale akurát toľko, aby si ich mohlo malé dieťa uchovať a narábať s nimi. Spojenie s obrázkami mu pomáha premiestniť sa bližšie k daným zvieratkám a tak pobudnúť v oceáne, v korunách stromov, v nore pre králiky či v snehu medzi tučniakmi. Kniha sa snaží byť objektívna, nezobrazuje skreslený pozitívny život malých mláďat, ale detskému recipientovi hovorí i o nebezpečenstvách, ktoré číhajú okolo narodených zvieratiek. Túto publikáciu vnímam ako predskokana k nejakej encyklopédii, po ktorej by neskôr mohlo dieťa siahnuť na základe získaných poznatkov a jeho vlastnej zvedavosti. I keď je primárne určená do rúk detského čitateľa, môže byť aj vhodnou pomôckou pre učiteľov, vychovávateľov a knihovníkov. Spojenie mien Pavla Hanáčková a Linh Dao napokon vyprodukovalo milú knižku plnú krásnych ilustrácií a nových poznatkov pre deti. U mňa knižka splnila estetickú, výchovnú i edukačnú stránku, a preto s ňou plánujem aj v budúcnosti pracovať.

vinlit.sk, 11.3.2019

Čo má kengura vo vaku


O výchove a ťažkostiach, ktoré sa s ňou spájajú, by vám Pavla Hanáčková mohla porozprávať nie jeden, ani dva, či tri zaujímavé príbehy, ale rovno by vystačili na jednu knihu. Lenže práve tých má táto zručná spisovateľka a vychovávateľka detí rôzneho veku na konte hneď niekoľko. Každá jedna je však unikátna a zaslúži si byť vo vašej knižnej zbierke. Prečo? Pretože vtipným spôsobom učí deti budovať si pozitívny a hlavne priateľský vzťah k životnému prostrediu. Ak ste spolu s ňou už absolvovali hravé kurzy typu Nečakané priateľstvá, Prečo nie je tučniakom zima či Kam sa stratili zvieratká, je načase zúčastniť sa nového školenia. Tento raz sa s autorkou pozrieme na vzťahy v rodinách. A to nie v hocijakých. Spolu s nádhernými ilustráciami Linh Daoovej zavítame do živočíšnej ríše a spoznáme netradičné výchovné metódy netradičných zvieracích rodičov. Čo má kengura vo vaku, alebo ako zvieratá vychovávajú svoje mláďatá je názov najnovšej knihy Pavly Hanáčkovej, vydavateľstva Albatros a všetkých zvieracích rodičov, ktorí to v divočine známej ako príroda nemajú vonkoncom také ľahké! Kniha, ako jej názov sám prezrádza, vás zavedie do krajiny cicavcov, obojživelníkov, vtákov či plazov, čiže do živočíšnej ríše, ktorá taktiež bojuje so svojimi rodičovskými povinnosťami. Názorne, a to do písmenka, vám ukáže, čo všetko musia zvierací rodičia pre svoje deti urobiť, aby z nich vychovali nielen dospelé tvory, ale aj živočíchov schopných odolávať rôznym nástrahám. Nakoniec, narodiť sa práve tu a ešte aj prežiť, je ozajstným umením. Nové dobrodružstvo má 35 strán, takže nie je až také náročné a zdĺhavé. Text je ale obsiahly, výstižný, a podobne, ako to majú Hanáčkovej knihy vo zvyku, prezradí vám rôzne zaujímavosti spôsobom vhodným pre deti vo veku od 6 rokov. Ilustrácie, opäť celostránkové a zaujímavo rozdelené do rôznych sekvencií, príjemne dopĺňajú text. Dokonca sú miestami popisné natoľko, až k nim žiadny písaný dodatok nie je vonkoncom potrebný. Učenie sa premenia na hru a to, čo sa spolu s deťmi na jednotlivých stránkach dozviete, určite spolu využijete do budúcna, a nielen vo svojom voľnom čase. S Pavlou Hanáčkovou sa teda pozriete do drsnej antarktickej krajiny, pobudnete chvíľu aj pod vodou, zavesíte sa na konár stromu, zavítate k protinožcom, ocitnete sa v zemi, a čo je najlepšie, dozviete sa, kto vyhral súťaž o najstarostlivejšieho rodiča na svete. Môžem vám prihrať malú stopu – hľadajte ho v ríši plazov. A nie, had to nie je! Ak vás ale oveľa viac zaujalo sfarbenie mláďat, čudné zvyky ich rodičov, ktoré sa u nich objavia hneď po tom, čo sa mláďatá pozrú na svet, či krkolomné termíny prikazujúce malým zvieratkám, kedy sa musia bezpodmienečne naučiť chodiť, lietať, jesť či loviť, nezatvárajte túto knihu predčasne. Aj toto všetko v nej nájdete! Možno i oveľa viac, pretože Čo má kengura vo vaku nie je bežnou detskou knihou s bežnými rozprávkovými hrdinami v zvieracej podobe. Hoci sú jej hrdinovia kreslení, môžete ich nájsť v reálnom svete a fakty o nich nie sú vonkoncom zveličené! Knihy Pavly Hanáčkovej sú (a budú) vhodné pre zvedavé deti, malých bádateľov, neposedných objaviteľov, šprtov, ale aj učiteľov z prvého stupňa alebo pedagógov etickej výchovy, ktorí sa sem-tam trápia s tým, ako sa popasovať s témou „rodina“. Aj keď sa kniha primárne venuje zvieracej ríši, citlivo spracováva v tomto smere problematiku úplnej či neúplnej rodiny, rodovej stereotypnosti a snahu spoločnosti o jej nabúranie, rozoberie otázku výchovy ako takej z pohľadu mamy či otca, vysvetlí dôležité veci, akými sú strata blízkeho, výhody viacgeneračnej rodiny, prísnosť, benevolentnosť... jednoducho prakticky čitateľa vovedie do sveta detí, rodičov a výchovných pravidiel, ktorý je v mnohých smeroch náročný, ale zároveň i veľmi pekný. A keď sa už o svoje mláďatá dokáže ukážkovo postarať taký aligátor severoamerický, prečo by sme to nedokázali aj my?

Fantasy-svet.sk, 10.3.2019