Iba sporadicky recenzujem knižky pre deti, ale niekedy si aj dospelý človek túži prečítať milý príbeh. Tak som sa dostala ku Krištofovi. Na prvý pohľad sa mi zdal veľmi pekný. No zdanie môže občas klamať. Klamalo? Ešte pred samotným vydaním som si pozrela zahraničné recenzie. V nich sa písalo, že počas čítania ľudia pociťovali nevôľu pokračovať ďalej a tiež určité nepohodlie. Vôbec som teda netušila, čo na mňa zo stránok vyskočí. Očakávala som všetko. Nakoniec ma prekvapilo to, že ma nič neprekvapilo. Aby ste ma pochopili: Nebol tam žiaden moment, ktorý by dielo priviedol na pranier, aj keď sú rodičia tak veľmi zhrození. Ľudia sú pobúrení, že je kniha pre malého človiečika depresívna. Áno, je, no rodičia ju neprávom zatracujú. Je smutná, ale je to reálny život premiešaný s fantáziou. Deti musia vedieť, že život nie je len šťastný a že existujú osoby, ktoré hladujú, pretože nemajú peniaze na potraviny. Táto novinka sa nebojí ukázať to, pred čím ich chránite. Dnešní dospelí sú až nepochopiteľne úzkostliví. Viem, svet je zlý, no vychovávať svojich potomkov ako v bavlne, nie je práve najšťastnejšia voľba. Keď som rozmýšľala nad touto recenziou, spomínala som na svoje detstvo – na to, s ktorými rozprávkami som sa zoznámila. Hneď mi napadlo Dievčatko so zápalkami. Takéto príbehy sme bez problémov čítali a nikto nekričal, že nám to uškodí. Napríklad v Červenej čiapočke a v Troch prasiatkach je určitý druh agresivity a násilia, ak to niekto chce až takto nepríčetne pitvať, a sme tu. Žiadna ujma na zdraví. Kocúr Krištof je omnoho miernejší ako Dievčatko so zápalkami, no aj tak sa zrazu všetci sťažujú. Nedáva to zmysel. Naozaj nechápem, ako si ľudia predstavujú knižku pre deti. Podotýkam, že je vhodná pre čitateľov od 8 rokov, takže nerozumiem, čo by už rodičia chceli, čo by už očakávali od beletrie pre deti. Katherine ju nádherne spracovala. Nie sú to iba také bezduché rečičky a primitívny koniec. Mám však zlé tušenie, že práve toto by uvítali. Chlapec v diele je rozumný a vie pomenovať problémy, ktoré sa v jeho rodine vyskytujú. Je pripravený zvládnuť každú nepeknú udalosť so cťou, aby sa rodičia ešte viac netrápili. No vďaka Krištofovi zisťuje, že to neprekoná sám. Každý potrebuje rameno, na ktorom sa môže vyplakať. Príbeh vašim ratolestiam ukáže, aké je dôležité podeliť sa s niekým o to dobré aj zlé a ako sa môže niečí život zmeniť v priebehu sekundy. Je podstatné, aby si uvedomili, že niekedy to nie je prechádzka ružovou záhradou, ale so správnymi ľuďmi, ktorí pri nich budú stáť, sa dá všetko vyriešiť. Kniha dovedie čitateľa práve k takýmto úvahám, a ak sú vaše deti vnímavé, veľa si z nej zoberú. Jedna vec, ktorá ma zamrzela, bola tá, že kocúr sa v deji nevyskytoval stále. Zohrával tam naozaj malú, avšak podstatnú rolu, pretože dielo nesie jeho meno. Škoda. Bol zlatučký. Kocúr Krištof je zaujímavá knižka pre deti, ktoré sú inteligentné a chápu omnoho viac, ako si myslíte. Nie je úplne ilustrovaná, no na začiatku kapitol je milý obrys mačky. Čitateľ sa musí sústrediť hlavne na text, a aj keď je príbeh možno depresívny, dokáže veľa naučiť. Na jeho stránkach je posolstvo. Vaše ratolesti ho určite zbadajú a napokon sa o tom s nimi môžete porozprávať. Ponúka priestor na diskusiu. Dielo nie je iba nejaká prvoplánová záležitosť. Snaží sa tomu, kto ho číta, otvoriť oči. Práve o tomto by mala byť literatúra pre najmenších.