E-shop Restorio Klub mladých čitateľov

Recenzia médii

  • Recenzia médii

Nevadí, že to nie je určené dospelým

Škola je občas len nevyhnutným zlom, povzdychne si určite nejedno školopovinné dieťa. Zato také prázdniny, to je čas, kedy sa žije naplno! Mach a Šebestová sú klasickou rozprávkovou dvojicou známou všetkým nad 30 rokov. Možno dokonca i mladším, to však neviem posúdiť. Niektorí ich poznajú v literárnej podobe, niektorí, a tých je hádam aj viac, skôr v televíznej. Keď však človek chytí do ruky knižku, vidí okamžite známe tváre, známe ilustrácie. Vôbec nevadí, že to nie je prioritne určené dospelému čitateľovi, nostalgická spomienka na detstvo ho bez pochýb pozve ponoriť sa do príbehu. Príhody dvojice spolužiakov oslovujú aj dnešné deti, ich dobrodružstvá sú určite zaujímavé v každej dobe. Knižka Mach a Šebestová na prázdninách je voľným pokračovaním prvej knižky, Mach a Šebestová v škole. Dievča a chlapec, ktorých krstné mená sa síce nikdy nedozvieme (?), ale ani nám nechýbajú, sú žiaci z 3.B triedy. Ich najlepších kamarátom je pes Jonatán a vďaka tomu, že získajú čarovné telefónne slúchadlo, zažívajú dobrodružstvá, o akých sa iným deťom ani nesníva. „... pán Koloušek si spomenie, že kdesi čítal, akú cenu majú Leonardove obrazy, napríklad portrét Mony Lízy, a Leonardo povie, no schválne, koľko, pán Koloušek pokrčí ramenami, to sa nedá vôbec presne určiť, to ide k stovkám miliónov, načo Leonardo prestane na chvíľku maľovať, ticho si hvizdne a povie, ale došľaka.“ Práve sa začali dvojmesačné letné prázdniny. Nekonečné dlhé sa zdajú byť v ten magický dátum: 1.júl... Teší sa na ne absolútne každé školopovinné dieťa a ani Mach so Šebestovou nie sú výnimkou. Hneď na začiatku vymyslia, a vďaka slúchadlu zrealizujú, prvú neplechu. Macha totiž zdvoja – aby mohol byť aj s rodičmi na dovolenke pri mori, ale aj so Šebestovou u jej babky a dedka na dedine. Rodičia nič netušia, keďže kópia je dokonalá, a všetci sú spokojní. Babka a dedko Šebestovci privítajú u seba nielen vnučku, ale aj jej kamaráta a dokonca aj psa Jonatána, ktorého im na celé dva mesiace požičala jeho majiteľka, susedka, pani Kadrnôžková. Decká si užívajú klasické letné prázdniny plné kúpania, lozenia po stromoch, zbierania húb, naháňania sa so psami, ktorých je na dedine viac ako v meste a ďalších životných radostí dvoch školákov. No ani čarovné slúchadlo v horúcom lete neoddychuje. Len vďaka nemu sa môže stať, že sa v obci objavia slony, žirafy a dokonca aj divosi, vďaka ktorým sú dve deti a aj ich dedko takmer zjedení. Alebo sa zopár ľudí prenesie dokonca do dávneho šestnásteho storočia, pozrieť sa, ako maľuje svoje obrazy slávny Leonardo da Vinci. Bol to, koniec koncov, správny chlapík... „... prišlo plno ľudí a tí všetci sa lúčili a vraveli, tak čo, vari už sa tešíte zajtra do školy, a Mach so Šebestovou kývali hlavami, že sa veľmi tešia, čo bola pravda, pretože prázdniny sú síce skvelé, ale škola má tiež niečo do seba, prázdniny sú ten najlepší spôsob, ako si školu každý rok znovu zamilovať.“ Mach a Šebestová popri svojich dobrodružstvách, na ktorých sa veľmi často plnou mierou zúčastňuje aj dedko, nezabúdajú pomáhať ostatným. Vďaka slúchadlu nejednému obyvateľovi obce Slámová Lehota, v ktorej prázdninujú, splnia dovtedy nesplniteľný sen. Hoci uplynulo 30 rokov, odkedy som sa s podarenou dvojicou stretla prvý krát, pobavili a rozosmiali ma aj dnes. Knižka je nepochybne vhodná pre každého školáka. Jediným problémom môžu byť občas príliš dlhé vety, no príhody dvojice z 3.B sú natoľko pútavé, že snáď ani tie dlhokánske vety malých čitateľov neodradia. Existuje aj tretia kniha o príbehoch dvoch kamarátov, jedného slúchadla a jedného psa, a to Mach a Šebestová na cestách. Odporúčala by som ich do každej detskej izby, aby si s ich pomocou mohli slovenské deti aj dnes rozvíjať predstavivosť.

www.citaj.to, 23.11.2016

Čítali sme všetci

Som mačkočlovek. Mám tie malé, arogantné, chlpaté potvorky s vlastným rozumom – mačky – úprimne rada. A rovnako na tom sú aj moji rodičia a brat. Preto keď som počula, že vyšla kniha napísaná práve z pohľadu rozmaznaného kocúrika, neváhala som a toto „whiskas“ dobrodružstvo priniesla domov. Čítali sme všetci a dovolím si tvrdiť, že po tej knižke túžili aj naši vlastní, malí, arogantní, rozmaznaní kocúrikovia. Urodzený domáci kocúr Winston Churchill má vo svojej miske najradšej čerstvo uvarené hydinové pečienky so štipkou petržlenu. Doma s ním žije „jeho“ profesor Werner Hagedorn a o oboch sa stará verná gazdiná Oľga. Ale jedného dňa si v čase obeda kocúr nájde v miske morčacie mäso a z KONZERVY! Čo to má byť, do mačkopekla? Oľga odchádza a namiesto nej sa o kocúra a jeho profesora prichádza starať jej sestra Anna. Okrem toho, že so sebou prináša len problémy a totálnu neznalosť, ako sa starať o takého fajnového kocúrika, akým Winston nepochybne je, má aj dvanásťročnú dcéru Kiru. A z toho sa Winstonovi ježia všetky jeho čierne chĺpky. „Mne sa môj život páči taký, aký je, a nechcem na ňom nič meniť. A vôbec netúžim po tom, aby ma tu navštevovalo nejaké decko a hralo sa so mnou. Naopak, ja deti NEZNÁŠAM. Sú hlučné a bezočivé. Zatiaľ ma každé decko, s ktorým som nejako prišiel do styku, len rozčúlilo. Napríklad ma ťahalo za moje citlivé hmatové fúziky alebo sa dokonca pokúšalo strihať mi ich.“ Po incidente s Anniným priateľom sa Anna a Kira sťahujú k profesorovi domov a Winston získava neželané spolubývajúce. Či sa mu to páči, alebo nie, keď ho Kira hladká, pradie hlasnejšie a hlasnejšie. A je prvá, ktorá ho aj vezme von, aby okúsil svet a trochu zaňuchal dvorové mačky. Užije si aj malý výlet do školy, z čoho, samozrejme, budú iba ďalšie problémy. Počas jednej veľkej búrky, keď sa obaja skrývajú pred dažďom a ich život je mizernejší než mizerný, nevedomky vyslovia rovnaké želanie. Silné a tajomné želanie, ktoré im zmení celé ich životy. Želám si byť hocikým iným, len nie sám sebou. „Ó, Veľká Cica, ak existuješ, vysvetli mi, čo sa to tu s nami stalo. A hlavne – prečo?“ Príde k zámene. K akej, to sa dozviete, hneď ako sa začítate do ružovej knihy so zelenými mačacími očami. Prezradím vám len toľko, že Kira a Winston pred sebou majú tajnú vyšetrovaciu misiu. A okolnosti, ktoré sa udiali s ich životami, nech sú akékoľvek zvláštne a čarovné, im celkom v ich pátraní pomôžu. Začína sa vtipné, napínavé a tak trochu smiešne dobrodružstvo, v ktorom hlavnú úlohu hrá mačka. A vám sa to bude páčiť. Jazyk je veľmi živý, pobavia vás super-top-peckové mačacie nadávky (do mačkopekla, sardinkáňoš) a dávajte si pozor, lebo sú návykové a ani sa nenazdáte a budete v práci vzývať Veľkú Cicu. Dej je správne stupňovaný a príbeh vás pohltí od hlavy až po mačacie labky. Pri Kire a Winstonovi budete tretím tajným agentom pri pátraní, čo to vlastne ten Vadim má za ušami. „Kto by si bol kedy toto pomyslel? Ja – a kamarát s deckom! Ale Kira má pravdu: sme dvojica. Navždy najlepší priatelia.“ Hoci som veľký fanúšik mačiek a nápad vyrozprávať príbeh práve z pohľadu jedného štvornohého miláčika považujem za kreatívny a originálny, musím sa priznať, že vzhľadom na môj vek táto kniha nie je tak úplne pre mňa. Bolo to príliš ľahké čítanie, zábavné a som si istá, že oveľa viac vhodnejšie pre deti alebo tínedžerov. To však stále nemení fakt, že som z tej knižky nadšená. A rovnako bola aj moja mamka, ktorá si určite Winstonove myšlienky aplikovali na svojich dvoch rovnako rozmaznaných kocúrov. Jedného dňa si nájdem čas, a keď tí dvaja nevďačníci budú zaspávať pri mojich nohách, tak im Winstonov príbeh prečítam nahlas. Aby mali vlastného mačacieho hrdinu menom Winston Churchill. Ale čo potom, keď podľa jeho vzoru odmietnu žrať mačacie konzervy a budú trvať na čerstvo uvarených hydinových pečienkach s petržlenom?

www.citaj.to, 17.11.2016
Prečo nekvitneš?

...malé deti nemajú zmysel pre humor?

Katarína Macurová

Prvý plán príbehu knihy pre deti od cca 2 rokov Prečo nekvitneš? je veľmi jednoduchý - mackovi vyrastie na záhrade zvláštny kvietok. Od ostatných sa líši tým, že nech robí macko čokoľvek, kvietok nie a nie vykvitnúť. Macko ho polieva vodou aj najlepším čajom, chráni ho pred páľavou, alebo na neho svieti aj v noci, keď sa mu zdá, že potrebuje svetla ešte viac. Zametá jeho suché listy a najmä, neprestáva sa čudovať, že žiadna z jeho záhradníckych skúseností na túto rastlinku neplatí. Na ilustráciách však vidíme aj to, čo macko nevidí - jeho kvietok skutočne nie je obyčajný. Je to zabudnutá mrkva, na ktorú si chúťky robí celá zajačia kolónia. A kým sa macko trápi s vymýšľaním nových pestovateľských postupov, pod zemou sa chystá hostina. Deti sa smejú, pretože vďaka jednoznačnosti dejovej postupnosti je absolútne zrejmý kontrast medzi mackovou nežnou snahou a divosťou hladných zajacov, ktorí tak, ako macko o nich, nemajú o pestovateľovi nad zemou ani šajnu. Dospelému čitateľovi je hneď jasné, ako sa tento príbeh skončí, ale to najlepšie príde vtedy, keď sa aj mama môže pri čítaní detskej knihy prekvapiť. Záver príbehu Prečo nekvitneš? nerovná sa zjedeniu mrkvy a zoschnutiu vňate. Príbeh sa končí nečakane, vtipne a opäť dvojzmyselne. Pre deti to bude poznanie, že existuje viac, než len jeden uhol pohľadu na známe veci a tiež nová vrstva vtipu, s ktorou sa stretnú, rodičia sa usmejú a zrejme aj dojmú. V knižke Prečo nekvitneš? hrajú absolútny prím ilustrácie. Textu je minimum, na každej stránke sú maximálne dve vety, ktoré posunú príbeh vždy o kúsoček ďalej. Obrázky toho vypovedia omnoho viac a dá sa nad nimi stráviť viac času. Kým medvedík pôsobí roztomilo, nežne a jemne, zajace sú jeho presným opakom, robia grimasy, sú pohyblivé, nedočkavé. Postupne ich pribúda a práve oni sú komickým prvkom, ktorý pozapaľuje detské srandy. Autorka - ilustrátorka Katarína Macurová na svojom blogu nádherne popísala celý proces vzniku knihy. Nápad k nej prišiel znenazdajky počas pobytu v Edinburghu. Urobila zopár náčrtov, ale kým sa dopracovala k výsledku, prešlo ešte veľa času a kým sa príbeh dostal do knižnej podoby, prešli možno aj dva roky. V spolupráci s vydavateľstvom upravila titulnú ilustráciu, aj názov z pôvodného Kvet na záhrade na konečný Prečo nekvitneš? Výsledok je mimoriadnym osviežením v ponuke kníh slovenských autorov pre najmenšie deti. Vysoká úroveň ilustrácií, spracovanie - z mojich skúseností - lepšie, ako v podobných knižkách privezených zo zahraničia, plus vzácna pridaná hodnota v podobe humoru. Ten je obrovským darom, ktorý im môžeme (a máme) dať. Nie raz im v budúcnosti zachráni zdravý rozum.

Denník N, 15.11.2016
Viac o knihe

Rudolf Lukeš: Pes a jeho kamaráti

Rudolf Lukeš nie je v našich končinách až tak známy. Bol filmovým architektom vo Filmovom štúdiu Barrandov, no po komunistickom prevrate vo februári 1948 dostal zákaz činnosti a následne pracoval ako písmomaliar v Národnom technickom múzeu v Prahe. Okolo roku 1960 sa zúčastnil výtvarnej súťaže, ktorú organizovalo vydavateľstvo Artia. To vydávalo knihy najmä na export a Rudolf Lukeš preň tvoril detské priestorové leporelá. Lukešove knihy mali v zahraničí taký úspech, že s manželkou bol pozvaný na londýnsky knižný veľtrh kde našli pri jeho knihách stáť samotnú britskú kráľovnú, ktorú jeho tvorba úplne očarila. A neostalo iba pri kráľovnej. Po svete behá mnoho dospelých nadšencov, ktorí sa pýšia zbierkou jeho kníh pre deti. Už zopár týždňov robia 4 radosť aj našim deťom a ich rodičom. Vo vydavateľstve B4U Publishing, ktoré spadá pod spoločnosť Albatros Media, vyšli v slovenčine Pes a jeho kamaráti a Tiger a jeho kamaráti. V češtine potom môžete siahnuť po Lev a jeho kamarádi a Korytnačka a jeho kamarádi. (Knihy vyšli tiež vo Francúzsku, Španielsku, Británii, v Číne, Rusku a Švédsku). Všetko sú to útle leporelá so 4 dvojstránkami zvierat. My máme zatiaľ iba Pes a jeho kamaráti. Nebola som si istá nakoľko Mimi zaujmú, keďže má pomaly štyri roky a tieto leporelká mi spočiatku pripadali skôr pre menšie deti. Bohužiaľ neušetrím. Mimi je z knihy nadšená, často po nej siaha a napriek pár stránkam ju vie listovať dlho, rozpráva si svoje príbehy o zvieratkách, ktoré v nej sú. Ilustrácie Rudolfa Lukeša sú nadčasové a skrátka sme si ich zamilovali. Zbierku musíme doplniť aj o zvyšné tri :-)

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 13.11.2016

Kniha je zaujímavá svojím dizajnom

V knihách pre deti nesmú chýbať obrázky. A ak sú tie obrázky komplexné a človek sa v nich môže doslova stratiť, je to vždy plus. Autori tejto publikácie stavajú na pútavosti a verím, že tým zaujmú mnohých drobných čitateľov. Ako sa čo robí je encyklopédia pre deti, v ktorej sa dozvedia, ako vzniká chlieb, kto sa podieľa na zrode lyžičiek, ako dlho a únavne ľudia pracujú, kým vytvoria pohár alebo stoličku, že kniha bola niekedy stromom a tričko chumáčikom bavlny. To všetko sa dozvedia na šiestich rozkladajúcich sa dvojstránkach, vo vnútri ktorých sa skrýva obrovská mapa. Prstom po nej cestujeme od tovární na ťaženie materiálov cez spracovanie surovín až po dizajnérske štúdia a obchodné centrá. „Chlieb v podobe nekysnutých placiek sa začal piecť pred viac ako jedenásťtisíc rokmi. Neskôr ľudia zistili, že keď nechajú cesto vykysnúť, môže byť chlieb chutnejší. Kysnutie majú na svedomí malé živé organizmy, ktorým sa hovorí kvasinky a vďaka nim cesto niekoľkonásobne zväčší svoj objem.“ Kniha je zaujímavá svojím dizajnom – okrem rozkladacích strán v sebe ukrýva aj mnoho malých zošitov prilepených na stránky, ktoré môžete prelistovať a dočítať sa ďalšie detaily o výrobe. Všetko je napísané jednoducho a zrozumiteľne, ale zároveň sú použité odborné výrazy, teda informatívnosť nie je zanedbaná. Práve naopak, rodičia by sa mali pripraviť na to, že dieťa bude potrebovať ďalšie vysvetlenia a príklady zo života. Obzvlášť sa to týka slov, ktoré by mohli byť pre dieťa úplne nové, ako napríklad fošňa alebo štiepka. „Existujú aj kultúry, kde sa doposiaľ všetko jedlo je rukami. V niektorých islamských alebo hinduistických krajinách sa je pravou rukou. V Číne zas používajú pri jedle namiesto lyžice drevené paličky.“ Hoci je kniha chudobná na počet strán, na jednej dvojstránke strávite aj dvadsať minút, kým si prezriete všetky detaily. A pri ďalšom listovaní znova a znova nachádzate niečo, čo ste si prvýkrát nevšimli. Ale obrázky, samozrejme, nie sú všetko. Ako sa čo robí by nebolo tým, čím je, ak by nešlo o knihu nabitú informáciami pre malých bádateľov, ktorí chcú pochopiť, ako vznikajú veci okolo nich. Každý odsek je ilustrovaný, často aj vtipne. „Skôr ako sa stromy rozdrvia, musia sa zbaviť kôry, v stroji na odkôrovanie. Odkôrnené stromy sa rozdrvia na štiepku, ktorá je základom na výrobu buničiny.“ Každý knihomoľ pozná smútok, keď sa fantastická kniha blíži ku koncu a jemu ostáva už len posledných pár stránok. V prípade Ako sa čo robí príde táto chvíľa naozaj veľmi skoro a bude vám ľúto ju odložiť. Jej negatívom je totiž malé množstvo predmetov, ktoré sú v nej rozobrané. Najprv som zatúžila po tom, aby vydali ďalšie knihy a mala som doma celú zbierku, ale na druhej strane, táto kniha sa môže stať podnetom pre ďalšie, samostatné bádanie detí. Tie staršie si dokážu vyhľadať informácie aj na internete a mladším pomôžu rodičia – napríklad jednoduchým rozšírením vedomostí z knihy. Podobne ako sa vyrába stolička, prebieha aj proces výroby ostatného nábytku, tak ako sa pečie chlieb, sa pripravujú aj iné druhy pečiva a zo skla nevznikajú iba poháre. Táto farebná kniha je vhodná najmä pre všetky zvedavé deti, obzvlášť na prvom stupni základnej školy, ale pri prezeraní obrázkov sa iste zabavia aj ich mladší súrodenci.

www.citaj.to, 9.11.2016

Vojtěch Kubašta: Medovníkový domček

Nádherné priestorové detské knihy od českého maliara, grafika a ilustrátora Vojtěcha Kubaštu slávia návrat vďaka vydavateľstvu Albatros. Vyšli spolu štyri kúsky: O červenej čiapočke, Prasiatka a vlk, Kocúr v čižmách a Medovníkový domček. Pre začiatok som sa rozhodla detskú knižnicu našej Mimi obohatiť o poslednú menovanú nakoľko ostatné rozprávky máme doma v rôznych podobách avšak tá o zlej ježibabe a jej medovníkovom domčeku nám chýbala. Mimi prijala knihu s nadšením. Pri každom čítaní študuje ako je vyrobená, je ňou fascinovaná a nevie sa vynadívať na jednotlivé detaily. Je skvelé, že Medovníkový domček okrem 3D efektu obsahuje aj rôzne pohyblivé časti, vďaka ktorým si Mimi rozprávku dramatizuje a tak celé čítanie dostáva nový rozmer. Samotné ilustrácie Vojtěcha Kubaštu rodičom oživia spomienky na detstvo a kým vy budete v duchu rojčiť, dieťa si knihu niekoľkokrát nadšene prelistuje. Pohladenie na srdci aj na duši je nutným výsledkom spoločného čítania s drobcom.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 6.11.2016

Túto knihu nečítajte hladní

Priateľstvo plné koláčikov je knižná séria od anglickej autorky Lindy Chapman, z ktorej som čítala druhý diel Lyžička tajomstiev. Je určená najmä dievčatám, samostatným čitateľkám, od cca 8 - 10 rokov. Preto píšem najmä dievčatám, keďže pri žiadnej z kníh nevylučujem, žeby mohla zaujať aj chlapcov. Ku gustu a knižnému výberu našich detí by sme nemali pristupovať s predsudkami. Možno máte doma pekára, ktorý dej z tohto prostredia ocení. Hannah, hlavná hrdinka, žije s mamou a jej novým manželom, ktorý do rodiny priviedol svoje dvojičky, štvorročné dievčatká. V škole má 4 kamošky, z ktorých najlepšie vychádza s Miou. Spája ich rovnaká vášeň pre pečenie. Hannina mama vlastní malú pekáreň a Hannah s Miou v nej trávia veľa času. Pomáhajú a zdokonaľujú sa v remesle, snívajú, že raz si otvoria vlastný obchodík s tortami a pečivom. V škole chodia tiež na pekársky krúžok a hoci si ich za to kamarátky doberajú, najmä Hannah si vie svoje záujmy obhájiť a na podrývačné reči nedá. Kniha je písaná tak, že aj mladšie čitateľky, ktoré nemajú toľko vzťahových skúseností, ľahko pochopia výzvy, ktorým musia dievčatá čeliť. V krátkom príbehu sa toho udeje dosť veľa: plachá Mia chce tak silno zapadnúť do partie, až začne strácať vlastnú osobnosť, čo spôsobí medzi ňou a Hannah rozkol. Objaví sa aj chlapec, George, extrémne talentovaný tenista, ktorý je zúfalý z kolotoča tréningov a školy, bez jedinej minúty voľného času pre seba. A do toho ešte príde návrh napísať o pečení veľký článok pre školský časopis. Hannah je citlivá hrdinka a kniha Priateľstvo plné koláčikov, písaná v prvej osobe, ukazuje, ako veľa dokáže spraviť empatický prístup k ľuďom okolo nás. Autorka zrozumiteľne medzi riadkami vysvetľuje, aké dôležité je nesúdiť, počúvať sa navzájom, vychádzať si v ústrety a niekedy spraviť prvý ústretový krok, aj keď chybu spravil ten druhý. Robí to z príbehu pokojný čitateľský zážitok s ukážkovou hrdinkou s dobrým srdcom, pričom dej nie je plochý, ani prvoplánovo sladký. Bonusom sú recepty na torty, polevy a dokonca aj na vlasovú kúru. Počas čítania z knihy stúpa sladká vôňa skvelých dobrôt. Mamy by sa mali pripraviť na požiadavku naučiť sa spolu upiecť to isté, čo zvládli Hannah a Mia. Nakoniec, prečo nie? Ak môže kniha pomôcť skutočnému vzťahu medzi mamami a dcérami, do toho! Linda Chapman roky píše knihy o vodných pannách, jednorožcoch a iných mýtických postavách, ktoré sú prednostne určené dievčatám vo veku od 8 - 15 rokov. Medzi jej sériami nájdete aj knihy o zvieratkách alebo o kamarátstvach, čo je aj prípad Priateľstva plného koláčikov. Vo svojom štýle je nesmierne úspešná a obľúbená. Jej knihy spájajú nenáročné, no bohaté príbehy s dobrými koncami. Knihu ilustrovala Kate Hindley, obrázky sú jemné a krehké, roztrúsené v celej knihe a takmer na každej stránke. Úplne vás vtiahnu do nežného sveta malej rozvoniavajúcej pekárne.

Denník N, 18.10.2016

Oldřich Růžička: Rozprávky o vlkovi

Vo vydavateľstve Albatros vyšli nedávno dve detské bábkové divadielka: Rozprávky o princeznách a Rozprávky o vlkovi. Každé divadielko obsahuje knihu s troma rozprávkami, bábky a kulisy. Všetko je zabalené v škatuli, ktorá zároveň slúži ako javisko. Celok pôsobí rozkošne a divadielko je radosť rozbaľovať. Pre Mimi som k jej nedávnym meninám vybrala Rozprávky o vlkovi a darček zožal veľký úspech. Skoro každý večer musíme hrať divadlo. Chodíme preto aj o niečo skôr do postele. Aby sme mali na rozprávky pokoj a mohli si ich zahrať všetky. Je úžasné pri hre Mimi sledovať. Tak krásne sa vie ponoriť do príbehu, užíva si predstavenie ako keby sedela v naozajstnom bábkovom divadle. Potom sa vystriedame. Mimi šikovne mení kulisy a aj hlasy pri každej bábke. Nikdy ju nezabudnem na záver odmeniť veeeľkým potleskom. K divadielku je pribalené leporelo, ktoré si môžete s deťmi čítať popri hraní predstavenia alebo aj len tak a obsahuje tieto tri rozprávky: O Červenej čiapočke O vlkovi a kozliatkach O troch malých prasiatkach Kniha začína vtipným príhovorom hlavného aktéra vlka, ktorého si Mimi zaraz obľúbila a pokračuje modernejším jazykom napísanými rozprávkami. Na konci každej z nich je scenár k bábkovému divadlu, ktorý deťom pomôže najmä na začiatku. Čím viac budú divadielko hrať, tým menej budú scenár potrebovať. V boxe sa okrem knihy nachádzajú ešte kulisy: kováčska dielňa, chalúpka, domčeky troch malých prasiatok, les, čistinka a bábky. Bábky sú obojstranné a je ich 8: vlk, Červená čiapočka, babička-vlk prezlečný za babičku, horár, koza, kozliatka a 2x prasiatka. Jedinú vec, ktorú musím divadielku vytknúť je, že nám pri hraní rozprávky o troch kozliatkach veľmi chýba bábka kováča, ale vynašli sme sa a s Mimi sa tvárime, že ním je horár z Červenej čiapočky. Rada by som vám ešte napísala pár riadkov, ale Mimi je už netrpezlivá. Berie mi zo stola javisko spolu s bábkami a ťahá ma hrať sa. Tak sa majte, mňa čaká súkromné predstavenie.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 9.10.2016

Ani dospelí nevedia, ako sa robí lyžička

Odkiaľ sa vzala lyžica, kto urobil knihu alebo takú bežnú vec ako je pohár? Kým na to jedného dňa nepríde doma debata, deti netušia, aký fascinujúci príbeh je napríklad za obyčajným chlebom a fakt, že ich obľúbené pečivo vyrástlo z niečoho, čo bolo najprv zelené, ich na hodnú chvíľu aj umlčí (mamy to poznajú - pri malých deťoch, najmä tých, ktoré nastúpili do škôlky, sa zelené jedlo na tanieri rovná vysoko jedovatej toxickej zmesi, ktorej je smrteľne nebezpečné sa čo i len dotknúť). Kniha Ako sa čo robí obsahuje 6 príbehov vecí bežnej spotreby. Každý je rozdelený na dve časti - úvodná dvojstránka je spracovaná v kombinácii encyklopedickej informácie a stručného pohľadu do histórie. Druhá časť sa objaví po roztvorení dvojstrany na veľký plagát. Aby deti pochopili postup výroby, ilustrácia má podobu mapy. Cestujú po nej prstom od jednej zastávky k druhej, pričom míňajú doplnkové informácie schované do malých knižočiek. Texty sú krátke, nové výrazy, s ktorými sa malý čitateľ ešte pravdepodobne nestretol, sú označené boldom. Nejde však o žiadnu komplikovanú terminológiu. Medzi takto vybranými slovami sú napríklad bavlna, pradiareň, rezivo, buničina, rukopis, vápenec, kontrolór, teda všetko výrazy, s ktorými vie rodič bez problémov pomôcť. Túto interaktívnu encyklopédiu by som ponúkla školákom na prvom stupni, ale myslím, že aj deti okolo 10 rokov si ešte stále rady zalistujú v zaujímavo navrhnutej publikácii. Ako sa čo robí je napísaná dômyselne, aby deti nielen zabavila, ale aj niečo nové naučila. Nenápadne ich núti rozmýšľať v širších súvislostiach (na výrobe jednej malej veci sa podieľa množstvo ľudí, veci cestujú po svete, s výrobou je spojená námaha, preto si veci treba vážiť a nie ich ničiť - ničí sa tak aj práca iných ľudí, ktorí sa snažili, aby nám vec dobre slúžila a pod). Ak sa vrátim späť ku chlebu a ceste, ktorú musí prejsť, kým sa dostane na stôl, od drobnučkého zrnka pšenice atď, v tejto kapitole je schovaný aj recept na veľmi jednoduchý domáci chlieb. Ponúkla som deťom možnosť si jeho výrobu vyskúšať. Postupovali presne podľa návodu - urobili si nákupný zoznam, bežali do obchodu, zagebrili celú kuchyňu (cesto som vyčesávala aj zo psa, na podrážkach papúč ho mám hádam dodnes), miesili, kým sa jedno z nich nerozplakalo, že už ozaj nevládze. Až vtedy som zasiahla a pomohla im chlieb dokončiť. Upokojili sa s pozerali, ako kysne. Vyvaľovali oči a každú chvíľu volali: "To jak?" Keď sme chlieb spoločne vložili do horúcej pece, znova žasli nad tým ako sa vzdúva a hnedne a znova nadšené: "To jak??" Pre mňa bolo mimoriadne pútavé sledovať, ako si poradia s novými výzvami. Najdlhšie im trvalo nájsť v obchode kvasnice, pričom som strávila asi hodinu vysvetľovaním, prečo sa tá kocka volá droždie. Chlebík sa podaril, strávili sme jeho prípravou a výrobou takmer celý deň a do rána bol zjedený - bez ničoho alebo len s maslom. Bolo evidentné, že hoci inokedy toľko pečiva nezjedia, teraz sa spojil zážitok s hrdosťou na to, že sme na prácu použili knihu, vlastnú hlavu, spravili sme to vlastnými rukami a bol to, ako inak, najlepší chlieb na svete. Autor textu Oldřich Růžička sa dlhodobo venuje populárno náučným publikáciám pre deti. Keďže ide o počítačového odborníka, nájdete medzi nimi viacero kníh so zameraním na výpočtovú techniku, ale texty pripravil aj pre detské atlasy, dopravné encyklopédie či knihy o hradoch. Pre najmladšiu kategóriu čitateľov vytvoril populárnu interaktívnu šnurovaciu knihu - papučku, ktorá deti učí zašnurovať si topánky. Knihu ilustrovala Alexandra Hetmerová, mladá režisérka, animátorka, ilustrátorka, ktorá za svoje filmy získala viacero cien. Má široký tvorivý záber, od animovaných filmov, cez aplikácie až po (nielen) detské knihy. Jej postavy sú veselé, kniha Ako sa čo robí je plná farieb, akcie, na malej ploche sa toho vďaka jej videniu sveta, ktorý je neustále v pohybe, deje veľmi veľa. Spolu s krátkymi textami je táto publikácia hravou a dynamickou knihou, v ktorej niet času ani priestoru na nudu.

Denník N, 14.6.2016

Katarína Gasko: Môj psík Nezbedník

Môj psík Nezbedník – krásne hravé leporelo pre najmenších. Dievčatko a Nezbedník sú najlepší kamaráti na svete. Bývajú spolu a aj všetko robia spolu. Nezbedník sprevádza dievčatko do školy, spolu sa hrajú v parku, píšu si domáce úlohy, varia, umývajú si zúbky. Obaja vedia, že mať dobrého kamaráta je tá najlepšia vec na svete. Pred pár dňami vyšlo vo vydavateľstve Albatros milé leporelko Môj psík Nezbedník. Jeho autorkou je ilustrátorka Katarína Gasko (ilustrovala napríklad knihy Tajný cirkus, Kolo, kolo mlynské, sériu kníh o Kláre). Môj psík Nezbedník odporúčam pre všetky deti, ktoré zbožňujú psíkov. Naša Mimi je do psíkov hotový blázon, dokonca jej prvé slovo v živote bolo „havo“ a nie „mama“ :-) Úspech som teda očakávala a aj sa dostavil. Môj psík Nezbedník sme čítali niekoľkokrát po sebe, potom si ho Mimi pozerala ešte sama. Hltala všetko, čo psík v knihe prežíval: že sa mu nechcelo ráno vstávať do školy, že namiesto toho, aby si zúbky umýval, iba zjedol zubnú pastu (to mi prišlo veeeľmi povedomé a Mimi som na to upozornila, o to viac sa jej to páčilo, potvorka malá). Dosť dlho rozoberala situáciu, kde si psík Nezbedník vzal do dažďa pršiplášť a tiež časť kde si robí domáce úlohy a nechtiac rozhryzie ceruzku. To jej prišlo veľmi vtipné. Katarína Gasko ma príjemne prekvapila. Jej ilustrácie sú krásne a teší ma, že sa rozhodla vytvoriť svoju vlastnú knihu. Páči sa mi, že jej výber padol na tzv. picture book, ktorých je u nás ako šafranu a tiež, že si za tému zvolila jeden deň malej školáčky oživený malým rozkošným psíkom. Vďaka nemu sa deti dočítajú o veciach, ktoré poznajú (ranné vstávanie, papanie, spinkanie), zároveň získajú predstavu ako bude ich deň vyzerať až začnú chodiť do školy a to všetko nenásilne a s humorom.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 27.4.2016