Majstrík a Krasomilka

Majstrík a Krasomilka


S tvorbou Zuzany Csontosovej prichádzame pravidelne do styku už od roku 2013, kedy vo vydavateľstve Albatros vyšla jej úplne prvá kniha (Najmocnejšie kúzlo). Podobne ako celá Zuzkina doterajšia tvorba (Madam ježibaba, Víla Jazmínka a škriatok Vendelín, Zatúlaný Gombík, Jakub a čarovná kolobežka) bola určená pre deti, ktoré majú radi rozprávky, sú odvážne a neboja sa prinavrátiť ku klasike, na ktorej vyrastali ešte mamy našich mám. Rok 2018 bol pre našu autorku plodný, pretože jej vyšli hneď dve knihy, ktoré sa pokrstili aj predstavili /nielen/ na tohtoročnej Bibliotéke. Tá prvá, Majstrík a Krasomilka, na vás čaká v jej dvornom vydavateľstve (Albatros Media), a tá druhá, Sára a zázračný stôl, zase na stránkach časopisu Nota bene. Nie je totiž tajomstvom, že Zuzka je spoluzakladateľkou tohto pouličného periodika, ktoré už niekoľko rokov pomáha ľuďom v núdzi. Knihy Zuzky Csontosovej majú dve výrazné črty. Každá z nich v sebe ukrýva vždy nejaké prekvapenie a zakaždým ju ilustroval nový a niekedy aj menej známy slovenský ilustrátor. Majstrík a Krasomilka sa dostali do rúk Jane Nachlingerovej a Sáru a jej zázračný stôl zase skrášlia Alica Raticová. Nech sa vám do rúk dostane jedna alebo tá druhá, o zábavu budete mať zaručene postarané! Ako už názov najnovšej knihy vydavateľstva Albatros našepkáva, aj tento Zuzkin príbeh bude mať dvoch hlavných hrdinov z ríše rozprávok. Oboch si vymysleli deti, ktoré už vyrástli, a tak trochu zabudli na to, s kým sa zvykli hrávať. Keďže každá rozprávková bytosť existuje práve vďaka našej fantázii, Majstrík a Krasomilka majú pred sebou veruže neľahkú úlohu. Musia sa dostať do knihy, aby sa na nich nezabudlo. Či sa im to podarí, sa dozviete iba v tom prípade, ak si príbeh o týchto dvoch šikovných rozprávkových bytostiach prečítate. Odkladať by ste to nemali, pretože iba v tejto rozprávke sa môžete dočítať o tom, čo vo svojej knižnici ukrývajú magické sovy, kto môže vlastne knihu napísať a ako sa dá vytvoriť scrapbook, čiže kniha s príbehom. Hoci sú Majstrík a Krasomilka ústrednými postavami, významnú úlohu budú v tomto prípade hrať aj postavy, ktoré sa na scéne objavia iba krátko a našim dvom dobrodruhom pomôžu. Zuzka Csontosová sa tak trochu inšpirovala obľúbenými detskými knihami z našich čias a v duchu Petra Pana alebo malého Bastiana z Nekonečného príbehu vykúzlila modernú rozprávku o tom, že aj v súčasnom uponáhľanom svete by deti nemali zabúdať snívať. Jej dobrodružstvo sa teda nezačína úplne klasicky, ako sme pri rozprávkach zvyknutí, ale obyčajne - v rozprávkovej ríši, kde si naši dvaja hrdinovia čítajú noviny s článkom o deťoch, ktoré sa zabudli hrať. Keď sa teda rozhodnú vybrať do sveta ľudí a presvedčiť sa na vlastné oči, či noviny neklamali, budú potrebovať pomoc. Ich magická sila slabne a v novom svete sú prakticky úplne stratení. Takže sovia rodinka, tvorivá pani učiteľka, trieda plná zvedavých detí, ako aj súrodenci, ktorí si našich hrdinov vymysleli, musia do príbehu stoj čo stoj vstúpiť a rozprávanie posunúť na koniec, ktorý ale už po klasickej rozprávke vonia na míle ďaleko. V opačnom prípade by Zuzkin zámer veľmi nefungoval. Príbeh o Majstríkovi a Krasomilke je na jednej strane Zuzkinou typickou detskou knihou. Ponúka známe témy, motívy aj nápady, ktoré sú spracované dôvtipne, a teda vnášajú do čítania svieži vánok a radosť z objavovania nových vecí. Jazyk je hravý, jednoduchý, spisovný a pre detského čitateľa zrozumiteľný. Dej si teda rezko odsýpa a je ťažké prestať knihu čítať, nakoľko vás jednoducho celých, celučičkých pohltí. Na druhej strane sa jej knižná novinka mení na kroniku plnú kreatívnych vecí, s ktorou sme sa mohli už raz stretnúť, a to pri jej rozprávke o víle Jazmínke a škriatkovi Vendelínovi. Takže okrem rozprávky v nej nájdete aj stránky venované chutným nepečeným koláčom, ktoré zvládnu upiecť aj tí najmenší, popis hier, ktoré ste sa kedysi zvykli hrávať na školskom dvore alebo len tak pred panelákom, aby čas rýchlejšie ubehol, ako aj návody na zhotovenie krásnych vecí pre našich najmilších. Čítanie si ruka v ruke kráča s hrou a Zuzkina kniha aj tento raz bude baviť veľkých i malých, deti či dospelých, klasikov alebo dobrodruhov, jednoducho každého, kto má rád súčasnú slovenskú tvorbu a zvučné mená spisovateľov, akými sú Peter Karpinský, Ľuboslav Paľo, Zuzana Štelbaská, Ivana Jungová, Július Belan, Katarína Kerekesová či už spomínaná Zuzana Csontosová. O rozprávkové knihy, ktoré sú trošku iné, nie je v súčasnosti núdza. No aj medzi nimi sa nájdu také, čo budú na seba pútať oveľa viac pozornosti. V tomto prípade sa k nim zaradila i táto kniha, pretože sa nielen deťom, ale aj ich rodičom snaží vysvetliť, že aj keď väčšinu času trávime pri počítači, hráme sa s tabletom, pravidelne si píšeme cez telefón, alebo len tak nečinne sedíme pred televízorom, vieme si nájsť čas aj na činorodé veci. Správna motivácia upraví náš časový harmonogram a vyčlení v ňom miesto či už na pobyt v prírode, vychádzku s kamarátmi, spoločnú aktivitu so spolužiakmi, do ktorej zapojí ruky, nohy alebo hlavu. Ak teda hľadáte inšpiráciu pre spoločné chvíle, pristavte sa pri Majstríkovi a Krasomilke a prehoďte s nimi slovko či dve. Veľmi radi vám poradia a ešte radšej budú s vami tráviť svoje voľné chvíľky.

Fantasy-svet.sk, 25.11.2018
Nehanbi sa skrotiť rysa

Nehanbi sa skrotiť rysa


Ako budúca učiteľka slovenského jazyka rada siaham po publikáciách, ktoré žiakom uľahčia učenie materinského jazyka. Tieto diela sa však snažím hodnotiť a analyzovať nielen z pohľadu budúceho pedagóga, ale aj z pohľadu laika – napr. rodiča, ktorý by s touto knihou mohol eventuálne pracovať so svojimi deťmi doma. Nedávno sa mi do rúk dostala nová kniha Tomáša Bánika Nehanbi sa skrotiť rysa, ktorá má deťom na prvom stupni základných škôl pomôcť so základmi pravopisu. Knižka je rozdelená na niekoľko častí, pričom v každej časti, resp. kapitole sa autor sústreďuje na jeden gramatický jav, ktorý by deťom mohol robiť problémy. Tento gramatický jav sa objasňuje pomocou dostatočného množstva vhodne zvolených cvičení. Cvičenia sú zoradené od najľahších po najťažšie, aby bol postup detí zjavný a prirodzený, a ich forma je pestrá. Správne odpovede sa dajú dopĺňať alebo vyberať. Oceňujem voľbu textov, pretože im porozumie prvák aj štvrták. Na konci knihy sa – ako to už väčšinou býva – nachádza kľúč správnych odpovedí, podľa ktorého sa dajú výsledky ľahko skontrolovať. Môže to urobiť rodič, starší súrodenec, ale aj dieťa samotné. Po grafickej stránke je kniha veľmi pekne spracovaná. Text je doplnený drobnými kresbami, ktoré uvoľnia celú atmosféru z precvičovania. Osobne by som však preferovala, keby bola kniha viazaná pomocou špirálovej väzby. Určite by sa s ňou deťom lepšie pracovalo, pretáčanie stránok by bolo jednoduchšie, kniha by sa sama nezatvárala, nemuseli by si ju zakladať peračníkom alebo zošitmi. Ak by som mala ohodnotiť novú publikáciu Tomáša Bánika na stupnici od jedna do desať, smelo by som ju ohodnotila desiatkou. Na slovenskom knižnom trhu je totiž málo podobných diel, ktoré by sa takouto formou a podobnou kvalitou vybraných cvičení snažili dieťaťu priblížiť pravopis. Cvičenia z takejto publikácie môžu byť pre dieťa vítanou zmenou a dobrým spestrením pri upevňovaní vedomostí zo slovenského jazyka. Knihu Nehanbi sa skrotiť rysa určite ocenia učitelia aj rodičia, ktorí už viac nebudú musieť vymýšľať rôzne cvičenia alebo ich vyhľadávať na internete. Všetko majú teraz na jednom mieste, teda v jednej a mnou odporúčanej knižke.

vinlit.sk, 15.11.2018

Áďa spadla do kanálu


História miest či krajín, ako aj ľudí, ktorí ju tvoria, je zaujímavá, avšak v podobe hodín dejepisu v škole pre decká väčšinou nudná. Samé roky, fakty, poučky, nič, čo by dieťa zaujalo natoľko, aby chcelo vedieť viac. Sylva Francová má zjavne rada históriu Prahy, pretože o nej napísala a nakreslila krásny príbeh pre deti každého veku. Kniha Áďa spadla do kanálu aneb Putování dávnou Prahou však toho v sebe skrýva oveľa viac ako len kus dejín tohto mesta, je to také spoznávanie formou hry. Kniha ma na prvý pohľad zaujala svojou vizuálnou stránkou, pretože je veľmi pekná a nevšedná. Rozmery knihy, ilustrácie, použitý materiál, to všetko je pre knižného fajnšmekra, ako som ja, pri výbere veľmi dôležité. Titul naznačujúci putovanie dávnou Prahou bol ďalším lákadlom, zvlášť preto, že ide o knihu určenú predovšetkým detskému príjemcovi a ja som bola veľmi zvedavá, aký príbeh autorka vymyslela, aby dieťa zaujala, aké fakty doň zakomponovala a čím všetkým bude schopná ma prekvapiť, a veruže toho nebolo málo. Príbeh dievčatka menom Áďa začína jedného dňa, keď sa rozhodne vyvetrať si svoju hlávku plnú fantázie a predstavivosti. Taktiež si chce oddýchnuť od svojej sestry, dvojčaťa Niky, pretože jej už trošku prekáža, že ich všetci vnímajú ako jeden celok. Áďa však znenazdajky padá do kanálu a ocitá sa v 19. storočí. Niet teda divu, že je pri pohľade na mesto trochu zmätená, veď v takejto podobe ho nepozná. Áďa si však rýchlo nájde sprievodcov – či skôr oni ju? – a spolu s potkanom a čajkou sa vydáva na putovanie dávnou Prahou, ktoré končí až na začiatku 11. storočia. Dominantou tejto knihy sú krásne, do detailov prepracované ilustrácie rozliehajúce sa na celých stranách, ktoré sú doplnené krátkymi textami, zväčša dialógmi umiestnenými prevažne v komiksových bublinách alebo faktami týkajúcimi sa Prahy. Texty sú jednoduché a zrozumiteľné, no miestami je čítanie trochu sťažené tým, ako sú rozložené, keďže jednotlivé bubliny nie sú očíslované a niekedy pôsobia zmätočne. Menšie deti by preto so samostatným čítaním mohli mať problém, tie staršie si s tým však už pravdepodobne poradia, vytušiac logický sled prehovorov. Odporúčam však, aby deti čítali knižku spolu s rodičmi. Informácie, ktoré príbeh prináša, totiž môžu vyvolať u nejedného zvedavca mnohé otázky a taktiež si myslím, že sa o Prahe niečo nové dozvedia aj rodičia. Putovanie dávnou Prahou prináša rôzne príbehy od historiek budov či ulíc až po približovanie apoštolov či korunovačných predmetov. Nemôžem ani len zhrnúť, čo všetko autorka do knižky zakomponovala, pretože je toho naozaj veľa, pričom všetko prečítané je zaujímavé a pútavé. Nič sa mi nejavilo ako nadbytočné, no ani som nemala pocit, že by som bola zahltená informáciami. Tým, že Francová všetky fakty dopĺňa príbehom, má čitateľ dojem, že objavuje záhady dávneho mesta akýmsi čarovným spôsobom. Zrazu sa chcete dozvedieť viac o slúžke, ktorá chodila každý večer k fontáne, kde čakala na svojho milého, chcete poznať príbehy týchto ulíc, námestí, kostolov, ale aj domov rôznych majstrov. Ako vznikli jednotlivé pomenovania ulíc, kde sa vzal v erbe ten lev? Autorka vie textom a obrázkami upútať natoľko, že si deti tieto otázky budú klásť a budú chcieť poznať i odpovede. Popri poznávaní histórie tu však Sylva Francová rozvíja aj niekoľko ďalších motívov, najmä vzťah medzi súrodencami, ale aj otázku priateľstva, dokonca neobchádza ani náročnejšie témy, akou je napríklad útočenie na Židov. Hoci textu v knihe nie je veľmi veľa, čítanie si vyžaduje viac času. Každá dvojstránka je totiž veľmi bohatá, ilustrácie sú podrobné a je priam zážitok objavovať každý, i ten najmenší detail. Oceňujem tiež, že autorka do príbehu zapojila aj také (v detských knihách menej populárne) zvieratko, akým je potkan. Postava potkana Emana je veľmi príjemná a dieťa si ju určite obľúbi. Určité doťahovanie sa potkana s čajkou, ktorí Áďu sprevádzajú, pôsobí osviežujúco a vtipne. V príbehu nechýba dobrodružstvo, správna dávka napätia, ponaučenie, ktoré však nie je explicitné, ani odkaz na klasické rozprávky či legendy. Je to taký mix starého a nového, no ten v konečnom dôsledku pôsobí veľmi dobre. Počas čítania budete mať chuť ísť do Prahy a objavovať dané miesta. Sylva Francová sa venuje fotografii, ilustráciám a grafike, pričom má naozaj bohaté portfólio, preto bolo len otázkou času, kedy príde na rad aj jej autorská tvorba, za ktorú jej patrí moje uznanie. Už len zozbierať všetky fakty a vymyslieť k nim príbeh muselo byť náročné, nieto ešte vytvoriť všetky tie detailné ilustrácie. Knižka je určená pre čitateľov od 6 rokov, no verím, že svojím nevšedným spracovaním zaujme každého, kto ju vezme do rúk.

vinlit.sk, 12.11.2018
Gerda - kufrík (veľryba)

Gerda kufrík


O tom, že kniha Gerda je krásna som vám už písala. Tentokrát Vydavateľstvo Albatros prichádza s kufríkom plným prekvapení. Ako úprimný fanúšik Gerdy som ho musela mať. Keď prišiel, tak som ho rozbaľovala nedočkavo ako malé dieťa. Už na prvý pohľad som bola nadšená. Kufrík obsahuje knihu, omaľovánku a hračku v podobe Gerdy. Kniha Gerda je krásna a príbeh veľmi pútavý. Recenziu nájdete aj na mojom blogu. Pokiaľ už náhodou doma jednu knihu máte, tak ju môžete darovať, ako som to urobila ja. Čím viac detí bude poznať Gerdin príbeh, tým lepšie. Omaľovánka sa mi tiež veľmi páči. Môj Matejko je síce ešte maličký, ale určite si na neho počká. Strany sa dajú odtrhnúť. Čo je praktické, ak máte viac detí, ktoré si chcú v jeden čas vyfarbovať. Ako predlohu môžu použiť knihu, alebo ešte lepšie svoju fantáziu. Veď prečo by Gerda nemohla byť napríklad ružová? Hračka v kufríku bolo to, na čo som sa ja najviac tešila. Ja mám Gerdu, ale na výber je viac postavičiek, a to Kosatka a Tučniak. Voľba je len na vás alebo vašich deťoch. Hračka je textilná, mäkučká. Deti ju môže používať aj ako vankúšik. Aj samotný kufrík sa dá využiť. Na zadnej strane je plán na hru „Človeče, nehnevaj sa“. Kocky ani figúrky v balení nie sú, ale kocky určite doma ľahko nájdete a figúrky si môžu deti vyrobiť. Pokiaľ sa nebudú hrať, je kufrík vhodný aj na uskladnenie drobností. Ľahko sa otvára a má uško. Viem si predstaviť, že by som tam upratala napríklad omaľovánky alebo výkresy detí zo školy či škôlky. Mne Gerda kufrík spôsobil veľkú radosť, a to som žena po tridsiatke. Ideálny darček pre deti od 3 rokov či už na Vianoce, narodeniny alebo len tak pre radosť. Už si musíte iba vybrať to svoje zvieratko.

Drominickacita.sk, 23.10.2018
Kráľovskí agenti

Byť tajným agentom je fajn


Diana Mašlejová je mladá, ale už skúsená autorka, a veľmi dobre vie, čo svojou tvorbou sleduje. Zameriava sa na detského čitateľa presným okom, vhodným jazykom aj témou. Nedospelých čitateľov už pozná, vie, čo majú radi. Jej kniha Kráľovskí agenti Betka a Cyril vyšetrujú voľne nadväzuje na príbehy zvedavej Betky z knihy Tajný cirkus. O knihe Kráľovskí agenti píše Silvia Kaščáková. Deti priťahuje všetko tajomné, neznáme a túto ich vlastnosť autorka využila, aby ich priviedla k poznaniu vážnych vecí života. Malých čitateľov živí tajomstvom a podnecuje ich, aby zisťovali, pátrali, aby sa vo vyšetrovaní zorientovali sami a aby nakoniec pochopili, čo je jeho skutočným výsledkom. Názov knihy teda nezavádza, ale presne určuje jej žáner – ide o detskú detektívnu prózu s fantastickými prvkami. Prostredníctvom knihy zažijú čitatelia pocit narastania aj opadávania strachu a na záver pocit víťazstva a ocenenia. Betka a Cyril sú súrodenci a spolu s rodičmi trávia dovolenku v Londýne. Pohybujú sa v priestore známeho parku St. James, v blízkosti Buckinghamského paláca a v príbehu sa dostanú aj do tmavých londýnskych ulíc, pivníc londýnskych škôl a spoznajú aj útroby záhadného hotela. Mašlejová dovolí čitateľom nahliadnuť aj do spálne jeho veličenstva – kráľovnej, čo iste nie je len tak umožnené obyčajnému smrteľníkovi. Betka je staršia a na rozdiel od svojho brata Cyrila vždy vycíti nejakú záhadu. Cyril je pokojnejší, ale aj ustráchanejší. Kedysi bol závislý na počítačových hrách a na internete. V parku objavia veveričky, ktoré ich spolu so zvláštnym obrazom z hotela, privedú na stopu veľkej katastrofy. Rozhoduje sa o záchrane celého sveta a pomôcť môžu iba odvážni súrodenci. Betka s Cyrilom nakoniec preukážu nielen odvahu, ale aj bystrosť a veľké srdce. Zloduch Drumnadrochit sa zmocnil celého sveta a na hraniciach krajín vybudoval vysoké múry, ktoré siahajú až do neba a nie je možné ich ani preliezť, ani podliezť, ani nijako zbúrať: „Poviem vám len toľko, že múry vysoké a pevné postavíte len z jednej hmoty: z ľudského hnevu a nenávisti. Ide vskutku o ojedinelý stavebný materiál, ale osobne sa zaň zaručujem. Vydrží všetky búrky sveta, všetky paľby guľometmi aj celé zástupy armád...“ (s. 23). Hlavní hrdinovia postupne odhaľujú, že múry vznikajú z nenávistných komentárov ľudí na internete. Drumnadrochit si pozrel komentáre ľudí na sociálnej sieti: „...a smial sa z nenávisti, akú ľudia dokázali vytvoriť. Tešil sa z každej nahnevanej, štipľavej vety. Ľudia sú veru vynaliezaví. Nedokážu nenávisť zhmotniť ani vysloviť, radšej sa skrývajú za prezývky a ohovárajú sa navzájom na internete. Toľká zbabelosť a podlosť! Ale ja už viem, ako vašu zlobu zužitkovať. Ako ju premeniť na čosi, čo vás od seba navždy oddelí...“ (s. 45). V boji proti nenávisti vo virtuálnom priestore sa Cyrilova chorobná závislosť na počítačových hrách z minulosti premieňa na dôležitú počítačovú kompetenciu, ktorá je potrebná na dolapenie Drumnadrochita. Autorka tak odkazuje, že internet (počítač) je dobrý sluha, ale zlý pán. Ide o aktuálnu problematiku rôznych sociologických, psychologických, psychiatrických, edukačných a iných diskusií, ktorá istým spôsobom vážne vplýva na človeka súčasnosti. Nenávisť šíriaca sa na internetových fórach, komentáre plné vulgárností alebo nepravdivých informácií, majú naozaj veľkú silu a dokážu pohnúť väčšími skupinami ľudí aj jednotlivcom. Manipulácia takýmto zlom dokáže postaviť proti sebe aj celé krajiny. V závere knihy Betka s Cyrilom pochopia, že zmariť Drumnadrochitove nebezpečné plány dokáže len presný opak jeho zbrane. Kým zloduch bojuje nenávisťou, oni musia bojovať láskou. Je potrebné zaplniť internet pozitívnymi komentármi a šíriť nimi dobro. Riešenia niektorých dospelých sú nedostatočné, napr. americký prezident navrhuje v boji so zloduchom vypustiť bombu, ale tak by ohrozil okrem Drumnadrochita aj milióny nevinných ľudí. Do boja so zlom, ktoré je na prvý pohľad tak trochu neviditeľné, lebo nepoužíva pušky a guľomety, musia vstúpiť deti a ich čistota: „Detská odvaha, zvedavosť a pravdivosť je tou najsilnejšou zbraňou proti zlu. A zlo dostalo v posledných rokoch celkom inú tvár. Stalo sa neviditeľným.“ (s. 44). Autorka pri klasickej rozprávkovej polarizácii postáv jasne vymedzuje dobro a zlo a ku kladným postavám príbehu radí aj sčasti personifikované postavy veveričiek, ktoré plnia úlohu tajných poslov a tiež pomáhajú kráľovnej a súrodencom odvrátiť celosvetovú tragédiu. Objavuje sa aj fantastický hmyz – bzučivky, ktoré dokážu realizovať zloduchove plány. Vedia z počítačov nasať zlo, produkovať materiál a postaviť z neho neprekonateľné múry. Bzučivky dokážu rovnakú aktivitu vykonať aj pri práci s dobrom. Nasajú dobro z láskavých komentárov ľudí, a keď ho produkujú, múry zla sa rozpúšťajú, strácajú. Tento fantastický hmyz je v príbehu vykreslený ako poddajný a celkom poslušný tomu, kto nad ním vládne. Bzučivky samé o sebe nechcú byť zlé, ale ich základnou črtou je, že splnia zadania, ktoré dostanú. Autorka tu odkazuje aj na nebezpečenstvo slepej poslušnosti, keď človek nerozmýšľa, nepoužíva vlastnú hlavu, len plní úlohy, nechá sa ovplyvniť (napr. komentárom z internetu) alebo „lieta“ tam a tak, ako všetci ostatní. Za trochu nešťastnú voľbu považujem obraz produkovania – vylučovania bzučiviek, lebo materiálom na stavbu múrov a aj na ich odstránenie sa fakticky stávajú výkaly zázračného hmyzu. Ale práve tento fakt, ktorý mi pripadá negustovný, môže detského čitateľa pobaviť. Ak už vstupujem do tejto témy a nebudem si brať servítku pred ústa, položím otázku – Ako niekedy nazývame výsmešné komentáre, balast z internetu, hlúposti, konšpirácie, nadávky a pod.? Predsa aj my dospelí, nespisovatelia, ich často označujeme podobne ako výkaly bzučiviek. Mašlejová bohato využíva dialógy a uplatňuje v nich reálnu psychológiu detí. Má odvahu rozohrať príbeh v zahraničí, opúšťa slovenské reálie, ale vidieť, že prostredie Londýna pozná. Vyberá si naozaj kráľovskú tému – internet, ktorý panuje ako neobmedzený vládca a aj skutočnej kráľovnej vie narobiť starosti. Kráľovnou sa však nakoniec stáva ľudská láska medzi súrodencami, medzi deťmi a rodičmi, medzi človekom a zvieraťom, medzi vyššie postavenými (kráľovná) a nižšie postavenými (ľud), medzi krajinami... Spisovateľka, podobne ako jej hrdinovia, prejavila odvahu a nepohybuje sa len na povrchu textu, kde sa stačí nechať unášať akciou a napätím. Mašlejová sleduje, čo sa deje vnútri, záhadám vymyslela skutočné príčiny a stáva sa agentom dobra. Lebo byť tajným agentom je fajn. Záleží na tom, koho sledujete.

medziknihami.sk, 15.10.2018
Agus a príšerky 1 Už je tu pán Flat!

Agus a príšerky: Už je tu pán Flat!


Agus a príšerky je jedna z tých sérií, ktoré síce pobavia deti, ale rodičia nad nimi majú tendenciu ohŕňať nos. Ja teda určite. Tento Agus mi strašne liezol na nervy. Chlapčisko, čo si nedokáže zapamätať, čo mali v škole na domácu úlohu. Myslí si, že jeho rodičia sú hlupáci, ktorí uveria každej vymyslenej sprostosti a susedia a spolužiaci sú odporní. Vytáčalo ma to, až kým som si neuvedomila, že toto prosímpekne je začínajúci pubertiak. Ach jo. Agus je teda trošku (viac) zábudlivý chalan, ktorý si ako každý iný, odmieta upratovať svoju izbu. V školskej knižnici nájde zabudnutú plyšovú hračku. Knihovníčka mu ju zverí so slovami, že tam sa príšerka len nudí. Aké je jeho prekvapenie, keď plyšák doma ožije. Pán Flat, tak sa panáčik volá, je totiž knižná príšerka. Spolu s kamarátmi ho vyhnali z Knihy príšer. Teraz sa ale potrebuje dostať spať. Bude Agus jeho nový kamoš a pomôže mu bojovať proti zlému doktorovi Brotovi? V prvej knihe série sa s hrdinami zoznámite. Samozrejme nechýba akcia. Agusova mama vyhodila všetky rozhádzané veci (aj s pánom Flatom) z jeho neupratanej izby, presne ako mu sľubovala. Na Agusovi teraz je, aby pána Flata získal späť. Tušíte správne, po chaotickej pátracej akcii sa mu to nakoniec podarí. Kniha nie je textovo príliš rozsiahla. Dej je pomerne jednoduchý a priamočiary. Napriek tomu, že na každej strane je len jeden odsek textu, je tento primerane náročný pre 8 ročné detiská. Knihu si samozrejme užijú aj mladšie deti 5+, ale skôr na predčítanie. Obrovským plusom sú srandovné ilustrácie, ktoré nakreslila Liliana Fortuny. Pre mňa aj pampúcha boli hlavným lákadlom ich komiksový nádych. Text v bublinách sme museli čítať najskôr. Verím, že práve toto bude fungovať aj na iné deti. Ak teda hľadáte vtipný príbeh a vcelku nenáročné čítanie, kľudne siahnite po tejto sérii. My určite budeme pokračovať a tešíme sa na Agusove a Flatove ďalšie dobrodružstvá. Slovensky sú zatiaľ len dve časti. Česky knihy vydáva Host a tento rok vyšiel štvrtý diel.

Pampúch, 19.9.2018
Básničky z lúk a lesa

Básničky z lúk a lesa


Nádherne ilustrovaná knižka plná básničiek ohúri každé dieťa svojou jedinečnosťou spočívajúcou v roztomilých obrázkoch a krásou skrytou v jednoduchosti. Básničky z lúk a lesa prinášajú do detských rúčok strany plné rýmov oslavujúcich život v lesnom spoločenstve, kde si nažívajú roztopašné a šantivé zvieratká spolu s rozmanitými kvetmi. Ako prezrádza už samotná anotácia, nezbedný vetrík krúži nad lesom, zisťuje, čo je nové, a predkladá deťom utešené verše, aby rozvibroval radosťou a zvedavosťou ich myseľ. Deti sa vďaka 50 rýmujúcim básničkám môžu hravou formou naučiť, aké zvieratá žijú na lúke a v lese, čo je pre ne typické, aké kvety tam kvitnú a dokonca sa dočítajú, ktoré huby sú jedlé, nejedlé a ktoré jedovaté. Kniha informuje dieťa o základných faktoch týkajúcich sa života na lúke a v lese, aby poukázala na podstatné javy, a viedla ho tak k premýšľaniu a zapamätaniu si istých skutočností. Farebnosť je základným elementom knihy. Už obsah naznačuje, že názov každej básne sa pýši inou farbou, čo pôsobí ozvláštňujúco a zaujímavo. Kniha je určená pre malých detských čitateľov od 5 rokov, čomu je prispôsobená aj relevantná veľkosť písma a formulovanie jazykového vyjadrenia. Básne sú osobité, autorka sa vyhrala so slovíčkami, rýmami a samotným jazykom, aby v stručnosti podala jasné posolstvo ukryté v ľahko zapamätateľných veršoch. Dielko hodnotím veľmi pozitívne hlavne kvôli jeho grafickému prevedeniu, ktorému možno prideliť atribúty ako skromné a originálne. Oproti farbami presýteným knihám pre deti obsahujúcim prešpekulované obrázky svedčiace o nadbytočnej pompéznosti a vyumelkovanosti pôsobia obrázky v diele Básničky z lúk a lesa prostým a hlavne prirodzeným dojmom, čo ocení každé dieťa túžiace po autentickosti ilustrácií s realitou. Určite detskej duši ulahodia príjemné básničky z tejto knihy a počarujú mu chutné obrázky. A to, že si zapamätá, že na chvoste má raka práve straka, že stromov priateľ je lekár ďateľ, a že o tom, že je labuť pekná, si šepkajú aj biele lekná, bude pre dieťa len plusom na ceste postupného spoznávania sveta hravým spôsobom.

vinlit.sk, 11.9.2018

O márnivom koníkovi


Albatros (a vydavateľstvo B4U Publishing) pokračuje v sérii oživovaní klasických priestorových knižiek. Po knihách pre malé deti s obrázkami zvieratiek od Rudolfa Lukeša, panoramatických rozprávok od Vojtěcha Kubaštu, tu máme znova Lukeša. Tentokrát v rozprávkových príbehoch pre deti od 3 do 5 rokov. V knihe O márnivom koníkovi sa stretnete s pretekárskym koňom, ktorému sa už zunovalo voziť na chrbte jazdcov. Skočí do mora a premení sa na morského koníka. V mori je konečne slobodný a môže si robiť čo chce. Keď však zistí, že život v mori je plný nástrah a nebezpečenstva, radšej sa vráti k tomu, čo má najradšej – pretekaniu. O sprievodný text k obrázkom sa postarali Pavla Hanáčková a Petra Bartíková. Príbehy sú pomerne jednoduché, ale stále vedia zaujať. Perfektné pre cielenú skupinu (ne)čitateľov. Sú mierne mravoučné, ale ani to nie je na škodu. Poučenie je dobre zakomponované do príbehu a nie je samoúčelové. Osobne som mala pri čítaní textu trochu retro pocit. Nie som si istá, či to mal byť zámer, alebo je to len samotným konceptom kníh (ako znovuobjavenie starých pokladov). Lukešove ilustrácie sú bezpochyby výnimočné. Vidieť na nich, že sú prácou profesionála. Vynikajúca práca s kompozíciou aj farbami. Fakt, že vznikli v 60tych rokoch, môžete zistiť len vďaka štylizovaným tvarom zvierat. Aj bez pohyblivých prvkov sú nádherné. Avšak s nimi sú ešte lepšie. Morský koník schovávajúci sa za koraly, otvárajúca zubatá čelusť žraloka a na záver impozantná chobotnica (mrňátkova najobľúbenejšia). Všetko toto robí knihu veľmi zaujímavou. Výhradu mám ale k slovenskému prekladu. Ťažko uveriť, že v knihe so sotva 24 vetami som našla tri chyby. Jeden preklep a dva nie príliš dobré preklady z češtiny. (A to hovorím ako niekto, kto hovorí plynulo československy.) Po fiasku s fakt nevydareným prekladom kultovej knihy Príbehy na dobrú noc pre rebelky by si mali v Albatrose trošku viac dávať pozor. Tak či tak, Lukešove priestorové rozprávky sú skrátka dobrá voľba. Určite totiž dokážu prilákať ku knihám aj zarytých malých odporcov kníh. Teda za predpokladu, že takí existujú :D. Mimochodom, pre najmenšie deti odporúčam od Lukeša naše milované leporelo Veselá zahrádka. Je síce nepohyblivo obyčajné, ale s výbornými ilustráciami a veselými básničkami.

Pampúch, 30.7.2018

Odd a mraziví obři


Detská fantasy kniha z pera Niela Gaimana a štetca Chrisa Riddella, Odd a mraziví obři, vznikla pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa knihy. Hoci dnes sa pýši desiatimi rokmi, stále spĺňa účel, ktorý sa ukrýva za jej zrodom. Neil Gaiman, podobne ako mnohí iní známi autori, podporil projekt, ktorý od roku 1995 nadväzuje na knižnú kultúru a snaží sa propagovať nielen čitateľskú gramotnosť, čítanie s porozumením či lásku ku knihám, ale aj povedomie o autorských právach, vydávaní kníh či významných spisovateľoch. Napriek tomu, že mesiac marec už štandardne patrí knihám, 23. apríl sa k nim opäť prinavracia, a to pomocou UNESCA. Samozrejme, každá krajina tento deň zviditeľňuje inak. A každý spisovateľ vyčaruje pre toto podujatie takú knihu, ktorá sa na rozličných miestach stáva zaujímavým zberateľským kúskom už len preto, že na nej spolupracoval s rôznymi inými umelcami. Príbeh o Oddovi a jeho dobrodružstve s ľadovými obrami nie je vonkoncom dlhý. Spĺňa všetko, čo detská kniha, ktorá žánrovo spadá pod fantasy a tematicky nadväzuje na severskú mytológiu počas éry Vikingov, má mať. Je výbojná, poetická, láskavá a zároveň nesmierne ľudská, a to v príjemnom rozprávkovom šate. Vlastne, táto kniha je unikátna aj preto, že ju pre našu oblasť vyhotovil Neil Gaiman s významným britským ilustrátorom detských kníh Chrisom Riddellom. A ten nešetril či už na mrazivých farbách, veľkolepých bojových výjavoch, drobných detailoch, ktoré zdobia tie najhonosnejšie ornamenty, ako aj na výtvarných technikách, ktorými sa vizuálna stránka knihy môže pochváliť. O napätie, či už to rozprávkové, alebo zakliate do ilustrácií, nie je núdza. A tak sa jedna malá výprava v spoločnosti troch zakliatych bohov mení na úsmevné putovanie do Ásgardu, ktoré malému hrdinovi od základov zmení život. Neil Gaiman je pán spisovateľ. Svoje remeslo ovláda na jednotku, čo nám viac-menej dokazuje skoro každý rok. Nech vo svojich rukách držíte knihu pre deti, mládež alebo dospelých, jej kvalita vám jednoducho učaruje. Gaimanov rozprávačský talent má tú vlastnosť, že vás vie okamžite vnoriť do príbehu, a to už od prvej strany. Prirodzene narába s jazykom, prostredím i postavami, ktoré necháva na stránkach svojich kníh prebrať k životu tak, aby vám ponúkli niečo nové, dôverne známe, ale stále trošku iné. Ak sa teda aj nejaký nápad zrecykluje, zrecykluje sa zručne, a bez toho, žeby vás niečím vyrušil, rozčaroval či inak zarmútil. I keď Oddov príbeh predstavuje jednu z mnohých legiend, ktorými sa severský panteón honosí, nebude v Gaimanovej podobe o milé prekvapenia núdza. Nakoniec, Odd patrí k tým hlavným postavám, ktoré nie sú vonkoncom ideálne. Má svoje muchy, dobré aj zlé stránky, hoci práve tie zlé mu boli prisúdené ľuďmi z dediny, v ktorej vyrastá. Odd je viac-menej tichým a dobrým chlapcom. Nešťastie mu prináša iba jeho spôsob komunikácie, ktorý vie vždy niekoho ponížiť. A keďže toho Odd veľa nenahovorí, bez ohľadu na to, aký typ úsmevu práve na svojej tvári vyčaruje, každý dedinčan, boh či magický tvor v ňom vidí zámienku, ktorou chce Odd vyvolať konflikt. A aj z tohto dôvodu sa Oddovi lepí smola na päty. On ale s nepriazňou osudu bojuje tak, ako to najlepšie vie, a to s dávkou optimizmu, dobrej nálady, pokory či empatie. Na jednej strane sa vám preto môže zdať jeho boj s veternými mlynmi nezmyslený, na druhej ho budete jednoducho obdivovať za to, ako statočne sa pasuje so životom, ktorý nikdy nie je jednofarebný. Oddov príbeh má 125 strán. Rozsah je ideálny, pretože ponúka Gaimanovi využiť všetky umelecké atribúty rozprávkového žánru, a to od magických čísiel, dobrých a zlých postáv, rôznych hrdinských úloh, cez čarovné predmety, boj dobra so zlom, až po jednotlivé umelecké výrazové prostriedky, ktoré vyzdvihujú pôvab rozprávkového jazyka. Odd spolu s ľadovými obrami je teda plný ideálov. Ale o tom predsa rozprávky sú. Podáva objektívnu realitu ako nadprirodzenú a s naivnou samozrejmosťou, pretože v rozprávkach je naozaj všetko skutočné, inak by im veľké či malé deti nikdy neuverili. Cez svoju fiktívnosť charakterizuje svetonázor spoločnosti, jej vzťah ku skutočnosti a boj za nezávislosť, a to preto, aby mohol detský čitateľ prejsť vnútorným prerodom. Ako inak mu totiž ukázať rôznorodosť okolitého sveta a ľudí v ňom, ak nie cez rozprávkových hrdinov, ktorí rovnako ako on nezapadajú do konkrétnej schémy, a preto sú výnimoční? Neil Gaiman na to prišiel podobne ako mnohí iní autori pred ním. Našiel si spôsob, akým prostredníctvom svojich kníh osloviť čitateľov rôzneho veku, veľkosti, národnosti či náročnosti. Vyšliapal si k nim cestu, nadviazal s nimi intímny vzťah, očaroval ich a, čo je najdôležitejšie, otvoril im brány svojho magického sveta, ktorý sa tak ľahko inde nevidí. Odd vám svoj príbeh rozpráva už dlhých desať rokov. A ďalších dlhých desať rokov vám ho i rozprávať bude. Jeho dobrodružstvá sú nadčasové. Oslovia široké spektrum čitateľov a doplnia vaše knižné poličky minimálne o skvostný severský zážitok. I keď sa Loki v tejto knihe nepodobá na Toma Hiddlestona a Thor má od Chrisa Hemswortha na míle ďaleko, ich prostorekosť vás nenechá chladnými, a to ani cez Riddellove vyobrazenia. Ak niekedy dostanete chuť na kus ľadovej výpravy, Neil Gaiman vás určite privíta s otvorenou náručou!

Fantasy-svet.sk, 22.7.2018

O Červenej čiapočke


Doteraz si pamätám, ako som prvýkrát listovala Kubaštovým priestorovým leporelom. Bola to rozprávka o Perníkovej chalúpke. Objavila som ju v polici s hračkami u babky. Asi patrila mojej tete. Už vtedy bola viacmenej zničená. Pár prvkov bolo nenávratne odtrhnutých, všetky stránky maly ryhy po ohnutí, ktoré tam nemali čo robiť. To čo si pamätám je, ako som fascinovane pozerala na papier, z ktorého sa zrazu sám postavil domček. Dookola som zatvárala a otvárala stránky, skúmala ich a snažila sa prísť na to, ako tento zázrak funguje. Vojtěch Kubašta vytvoril viac ako dvesto pop-up kníh. Bohužial bol pre moju generáciu takmer neznámy. O jeho práci si môžete prečítať skvelý článok Iva Fencla na webe Čítárny. Vydavateľstvo B4U Publishing však tieto poklady oživilo a vy si ich teraz môžete znova dopriať so svojimi deťmi. Postupne vychádzajú česky aj slovensky. Knihy sú vhodné pre deti od 2-3 rokov. Sú to jednoduché klasické rozprávky, čítať ich môžete aj s takto malými deťúrencami. Priestorové prvky však dokážu zaujať aj 5ročníkov. Akurát pri tých mrňatách musíte viac robiť dozor. Jediné, čo mi vadí je lesklá obálka, ktorá pôsobí veľmi lacno. Ak náhodou nájdete zachovalý výtlačok u starých rodičov, možno ho budete vedieť predať za fajné peniaze. Trebárs ako toto vydanie Slovenských hradov a zámkov z roku 1972, ktoré sa predáva za 600 dolárov.

Pampúch, 9.7.2018