Mach a Šebestová v histórii

Mach a Šebestová v histórii


Kto by ich nepoznal? Malí Mach a Šebestová sú tu s nami už veľa rokov nielen v knižných podobách, ale aj v podobe seriálu, pri ktorom sa nejednému z nás rozbliká pomyselné svetielko nostalgie. Dobrodružstvá žiakov 3. B triedy nás sprevádzali raným detstvom pri sledovaní Večerníčkov a neraz sme zatúžili s nimi zažiť dobrodružstvá, ktoré prežívali vďaka kúzelnému slúchadlu, čo im plnilo všetky priania. Autorom seriálu je Miloš Macourek, ktorý má na svedomí nielen Macha a Šebestovú, ale aj iné známe české postavičky, ako napríklad Arabelu, Rumburaka alebo Dívku na košteti. Tvoriť začal so svojím priateľom maliarom Adolfom Bornom a animátorom Jaroslavom Doubravom už v roku 1963. Kniha Mach a Šebestová v histórii vyrozpráva 7 príbehov, kde Mach a Šebestová, ku ktorým neodmysliteľne patrí aj ich verný kamarát pes pani Kadrnožkovej Jonatán, prežívajú dobrodružstvá v minulosti. Napríklad Mach zaviní Napoleonovu porážku pri Waterloo, Šebestová sa na týždeň stane francúzskou kráľovnou alebo spolu navštívia veštiareň v starovekom Grécku. Všetky príbehy sú vyrozprávané presne tak, ako ich poznáme z televízie – dlhé súvetia, ktoré sú akoby monológom rozprávača. On nám vyrozpráva príbeh, aj všetky prehovory postáv. Je to zaujímavý štýl písania, avšak iba v tom prípade, ak sme naň zvyknutí. Na jednej strane sa deti môžu naučiť niečo nové pri čítaní rôznych štýlov písania, no na strane druhej to pre nich môže byť veľmi ťažké, pretože niektoré súvetia sú aj na celú stranu. Odkedy sa v roku 1982 objavili tieto, vtedy ešte neznáme postavičky, boli charakteristické svojou grafikou, ktorá nás sprevádza aj v tejto knižke. Nedalo by sa povedať, že je niečím iná alebo odlišná od ostatných rozprávok. Postavy nemajú zvláštnu farbu pleti či veľké hlavy alebo ruky. Ťažko opísať, čím sú všetky obrázky výnimočné. Jediné, čo sa dá povedať, je, že sú špecifické len pre Macha a Šebestovú a robia ich jedinečnými. Hnedovlasého Macha a blonďavú Šebestovú s Veľkou červenou mašľou na hlave by sme spoznali kedykoľvek. Knihu by som odporučila deťom starším ako šesť rokov. Ale keďže je kniha špecifická tým, ako je napísaná – bez priamej reči a veľmi dlhými súvetiami –, mladším deťom by aspoň prvý príbeh mali prečítať a vysvetliť rodičia, aby nezostali zmätené. Taktiež knihu odporúčam aj starším čitateľom, ktorí si radi zaspomínajú ako v detstve večer čo večer čakali pri televíznych obrazovkách na Večerníček a tešili sa na nové dobrodružstvá Macha, Šebestovej, Jonatána a kúzelného slúchadla.

vinlit.sk, 2.4.2018

Čítanie so zvieratkami


Zvieratiek v knihách nikdy neubudne a vždy sa nájdu nové príbehy, ktoré ešte neboli vypočuté. Ak sa ich deti dožadujú, môžete nakuknúť do troch noviniek, ktoré som zoradila podľa veku. Encyklopédia pre 5 – 8 ročných Pri tejto knihe bude u malého čitateľa lepšie, ak už bude mať nejaké vedomostné základy. Kým trojroční sa potešia obrázkami, päťročných už zaujme najmä kontext. Ak majú skutočne radi zvieratá, predpokladám, že viacero z tých, ktoré sú v knihe, budú poznať. Kniha Prečo nie je tučniakom zima alebo ako sa zvieratá prispôsobujú prostrediu však nie je klasickou encyklopédiou, ktorá by nudne opisovala jednotlivé druhy. Namiesto abecedného poradia sa v tejto knihe na každej dvojstrane objavuje špecifické prostredie, v ktorom z nejakého dôvodu žijú isté druhy zvierat. Čitatelia sa dozvedia, prečo sú niektoré zvieratá doma len niekde a inde na svete ich nemožno nájsť. Dokopy sedem rôznych biotopov ako púšť, polárne oblasti, vodný svet, či lesy najprv deťom na samostatnej strane predstaví, ako sa kde žije, aké nástrahy tam na ľudí aj zvieratá čakajú, čo sa tam dá jesť, čo piť, kde sa spí a kde loví. Potom nasledujú samotné zvieratá, medzi ktorými je plno nevšedných druhov, každé má svoj vlastný odsek, v ktorom je boldom naznačená nejaká výrazná črta hodná pozornosti. Niektoré zvieratá rozprávajú a svojimi poznámkami vedia deti rozosmiať. Encyklopédia autorskej dvojice Linh Dao a Pavly Hanáčkovej Prečo nie je tučniakom zima alebo ako sa zvieratá prispôsobujú prostrediu utuží už získané znalosti o ekosystéme a podnieti čitateľov na ďalšie skúmanie nepoznaných zákutí fascinujúceho sveta zvierat.

Denník N, 29.3.2018
Darkus a chrobáky

Darkus a chrobáky


G. Leonardová je anglická spisovateľka, poetka a scenáristka, ktorá vyštudovala anglickú literatúru na londýnskej King´s College. Darkus a chrobáky je Mayina knižná prvotina, ktorá už krátko po vydaní očarila celý svet. Práva na knihu sa predali do 37 krajín. Príbeh Darkusa a jeho verného chrobačieho priateľa získal celý rad ocenení a nominácií v súťažiach literatúry pre deti a mládež. V silnej konkurencii súčasnej detskej literatúry takého kalibru, ako je napríklad Harry Potter, autorka vytvorila pútavý dobrodružný román, v ktorom sú hlavnými hrdinami okrem detí aj chrobáky. Román, ktorý možno charakterizovať ako detskú detektívku, resp. pátračskú prózu, má po obsahovej stránke mnoho originálnych špecifík. Deti nemajú žiadne špeciálne, výnimočné či dokonca nadprirodzené schopnosti. Naopak, tajomne zázračné sú chrobáky, ale aj to iba do takej miery, aby román neskĺzol do žánru sci-fi. Tajomné vlastnosti chrobákov vyvolávajú u detí zvedavosť a záujem o ich správanie umožňuje autorke nenásilnou formou učiť deti poznávať ich svet. Dej románu sa veľmi často odohráva v staromódnych univerzitných laboratóriách alebo kabinetoch, ktoré sú pracovným miestom Darkusovho otca a strýka. Popritom sa však odohráva aj v supermoderných výskumných laboratóriách, kde kraľuje šialená vedkyňa a zlá módna diva Lukrécia, záporná postava románu. Detský čitateľ je nenásilnou formou konfrontovaný s takými pojmami, ako je výskumný projekt, ale aj zneužitie výsledkov výskumu pre komerčné ciele. Román takto informuje detského čitateľa aj o tom, že nie všetko, čo je módne a supermoderné, ako napríklad laboratória Lukrécie, slúži aj dobrým cieľom. Na rozdiel od väčšiny detských románov, ktorých hrdinovia sú nezbedníci a škola je pre nich nevyhnutným zlom (napríklad Huckleberryho Finn alebo Tom Sawyer), Darkus a jeho priatelia sú vzorní žiaci, radi sa učia, ale aj radi vyhľadávajú dobrodružstvá. Okrem týchto originálnych špecifík má román aj mnoho kladov, medzi ktoré patrí napríklad jeho výnimočná jednoduchosť a priamočiarosť. Táto jednoduchosť je dosiahnutá tým, že autorka mnohé veci nevysvetľuje. Má na to dve príčiny. Prvá je prostá. Deti, ktoré sú cieľovou skupinou románu, nevyžadujú také striktné a logické vysvetlenia ako dospelí. Druhá príčina je taktická. Spisovateľka si necháva možnosť napísať pokračovanie príbehu, preto píše román s otvoreným koncom a drží čitateľov v očakávaní ďalšieho vývoja deja. Čitateľ sa napríklad nedozvie, prečo vyzerá zlá Lukrécia tak hrôzostrašne. Lukrécia má veľké oči skryté za slnečnými okuliarmi s čiernymi sklami, zhrbené a vychudnuté telo opierajúce sa o barlu a ostrý pazúr, ktorý možno náhodne zahliadnuť pod lemom dlhej sukne. Čitateľ z tohto popisu iba tuší, že sa asi stala obeťou vlastných transgénnych výskumov DNA chrobákov. Autorka používa na opis jej postavy výstižný názov: mechanický skarabeus. Čitateľ sa taktiež dozvie, že Lukrécia kedysi spolupracovala s Darkusovým otcom na projekte Fabre, ale nedozvie sa, prečo ho uniesla. O projekte Fabre sa v románe veľa hovorí, ale skutočných informácií je málo. Ďalšou zaujímavou črtou románu je, že autorka dáva niektorým chrobákom dobré vlastnosti (roháče) a iným zlé (žlté lienky). Samozrejme, zlým žltým lienkam prisúdila úlohu špiónov zlej Lukrécie. Jednou zo záverečných scén románu je aj veľká vojnová bitka medzi dobrými a zlými chrobákmi, služobníkmi Lukrécie. Prečo a ako vznikli zlé chrobáky, autorka nevysvetľuje. Dôležitou súčasťou knihy, ktorá ju robí zaujímavou a originálnou, je aj malý osemstranový „Slovníček entomológa“, ktorý nenásilnou formou poskytuje detskému čitateľovi zrozumiteľné vysvetlenie najdôležitejších entomologických výrazov. Množstvo dialógov v románe, ktoré sú doslova šité na mieru detskému čitateľovi, vyvoláva príjemný pocit strhujúceho dynamického tempa. Treba však pochváliť aj pekný, ľahký a nenásilný preklad pána Klinga, ktorý je šetrný k detskému čitateľovi. Medzi záporné stránky románu patrí jeho rozsah. Viac ako 300 strán textu môže niektorých detských čitateľov odradiť od jeho samostatného čítania (predpokladáme, že sú to 8 až 10 ročné deti). O otvorenom konci románu, ktorý počíta s pokračovaním, sme už hovorili, ale v niektorých častiach románu je až príliš mnoho nedopovedaných informácií, čo môže odradiť zvedavejších čitateľov. Poslednou zápornou stránkou románu sú niektoré, až príliš neviazané a groteskné popisy situácií, najmä tých, ktoré sa týkajú dvojice susedov, tučného Humphreyho a chudého Pickeringa. Tieto popisy scén a situácií niekedy skĺzavajú až do charakteru komiksu. Darkus a chrobáky je však v každom prípade fascinujúcim detským románom o priateľstve detí a chrobákov. Keď sa detskí hrdinovia dostávajú do neriešiteľných situácií, prichádzajú im na pomoc chrobáky s ich prekvapivými vlastnosťami. Autorka je veľkou znalkyňou detských duší a správnym dávkovaním radosti, šťastia, smútku, priateľskej pomoci a víťazstva dobra nad zlom sa jej podarilo vytvoriť z tejto knihy pútavú modernú rozprávku pre deti, ktorá je zároveň aj poučnou. Detský čitateľ sa v každom prípade môže už teraz tešiť a netrpezlivo očakávať ďalšie pokračovanie príhod jeho jednoduchých a milých priateľov.

vinlit.sk, 25.11.2017

Veľká kniha snehu a ľadu


Farebné jesenné lístie o pár týždňov zahalí studený sneh. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako taký sneh vzniká a prečo je studený? Veľká kniha snehu a ľadu vám dá odpoveď aj na mnoho iných otázok o snehu, ktorý v podobe snehuliaka zdobí v zime dvory ľudí. Autorka Štěpánka Sekaninová v spolupráci s ilustrátorkou Niké Papadopulosovou vytvorili knihu, ktorá príjemne chladí. V úvode knihy sa stretávame s postavami súvisiacimi so zimou – snehová kráľovná, pani Zima alebo japonská Yuki-Onna. Ako sneh vzniká? Na to vám odpovedia nasledujúce stránky. Vedeli ste napríklad, že farba snehu nie je biela? Je totiž priehľadný! Môžeme sa dozvedieť aj o viacerých druhoch snehu, od jemnozrnného snehu až po firm – sneh, ktorý sa roztopil a opäť zamrzol. Kniha obsahuje päť veľkých celostranových ilustrácií, ktoré svojou farebnosťou rozprávajú príbeh o snehu a ľade. Mňa osobne na knihe zaujala časť o vločkách, ich tvaroch a speve. Presne tak! Vločky môžu spievať, pohvizdovať si. Každá je iná a predsa sú rovnaké. Spája ich originálnosť a rozdeľuje ich tvar. Zaujímavé, čo poviete? Vzťah prírody a snehu vám odpovie na otázky, kto sú zimní spáči, ako sa zvieratá prispôsobili na život v snehu a mraze a čo všetko môže sneh chrániť. Aké zvieratá žijú v krajinách, kde je po celý rok sneh a ako sa životu v studenej krajine prispôsobili? Ani táto otázka nezostane nezodpovedanou. Človek v zime využíva sneh a ľad na rekreáciu. Môžeme sa sánkovať, lyžovať či korčuľovať. Kniha podnecuje dieťa veľa sa pýtať. Ako sa vyrába umelý sneh a čo je lavína? Kto nám pomôže, ak sa stratíme v zasnežených horách? Veľmi ma zaujala myšlienka, že odpovede na tieto otázky dieťa nenájde len v samotnom texte knihy, ale aj v ilustráciách. Práve tie ho môžu priviesť na odpoveď ešte predtým, ako si odpoveď na svoju otázku prečíta. Tento proces je veľmi dôležitý pre rozvoj fantázie, pretože dieťa si môže predstavovať, čo všetko sa zo snehu dá postaviť, čo by si vzalo na polárnu expedíciu a podobne. Existuje aj Zem večného snehu a ľadu. Severný a Južný pól. Pri predstave týchto krajín nám po tele prebehnú zimomriavky. V knihe nájdete opis týchto „stále studených“ krajín, zaujímavosti o živote v snehu a aj o tom, čo môžu vedci v polárnych oblastiach skúmať. Čo ak sa budeme chcieť lyžovať na púšti, kde sneh nepadá? Žiaden problém! Aj túto nevšednosť vám kniha objasní. Nie je nezvyčajné, že sneh môže slúžiť ako stavebný materiál. Iglu je typickým príbytkom Inuitov a ľadové hotely patria medzi populárnu atrakciu turistov – aj tieto informácie v kapitole „sneh ako stavebný materiál“ kniha obsahuje. Poslednú kapitolu tvoria rôzne zaujímavosti, ktoré so snehom a ľadom súvisia – osudový náraz Titanicu, snežný muž Yetti či sneh na Marse. Veľká kniha snehu a ľadu ma naučila opäť sa veľa pýtať. Veľmi pozitívne hodnotím ilustrácie, ktoré dopovedia to, čo nie je medzi riadkami. Sneh môže hasiť, môže dobre chutiť (ako snehové pusinky), môže padať na Marse. Pomocou tejto knihy sa dieťa naučí veľmi zaujímavé a náučné informácie o všetkom, čo so snehom a ľadom súvisí. Ako budúca učiteľka si túto knihu viem predstaviť ako užitočnú didaktickú pomôcku, a to nie len pre deti, ale aj rodičov, ktorí sa rovnako ako ja môžu naučiť opäť sa pýtať. Kniha rozhodne podnieti detskú fantáziu. Navyše, komu by sa nepáčilo zistiť, ako môže počúvať spev snehových vločiek?

vinlit.sk, 17.11.2017
Chlapec, vtáčik a truhlár

Chlapec, vtáčik & truhlár


Kniha Chlapec, vtáčik a truhlár napísaná v štýle magického realizmu, je prvotinou mladej, talentovanej austrálskej spisovateľky Matildy Woodsovej. Ilustrácií sa chopila španielska výtvarníčka Anuska Allepuzová, ktorá vo svojich prácach experimentuje s rôznymi textúrami, využíva šablóny a pečiatky. Okrem celostránkových ilustrácií, každú stranu tejto knihy ozdobila kvetmi, rybami, či strechami domov. Písmo aj ilustrácie sú v modrej atramentovej farbe, čo pôsobí netradične, avšak zároveň veľmi príjemne na pohľad. Dej tejto neobyčajnej knihy sa odohráva v čarovnom prímorskom meste Allora, ktoré si vás získa svojimi utešenými domami, rybami vylietavajúcimi z mora a nezabudnuteľnými postavami od hlavných hrdinov: osamelého, zostarnutého miestneho truhlára Alberta a ustráchaného chlapca Tita ukrývajúceho tajomstvo, až po klebetné susedy sestry Finestrové, či miestneho rybára Alessandra Diporta, ktorého ľudia prezývajú bláznivý rybár (pretože kto už len potrebuje rybára v meste, v ktorom sa ryby chytajú samy). Stelesnením pažravosti, márnivosti, samoľúbosti, človeka bez citu, je Starosta aj so svojimi nezmyselnými predstavami a požiadavkami na výrobu truhly. Chlapec, vtáčik a truhlár je láskyplný príbeh o priateľstve medzi starým truhlárom a malým chlapcom, o prekonaní smútku zo straty, o neutíchajúcej nádeji, že zlo bude porazené, ale aj o odvahe v srdci a slobodnom živote bez strachu. Počas čítania budete plakať, smiať sa, aj nechty si obhrýzať od napätia. Veľmi emotívna kniha s príbehom, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda, a ktorý si prečítate viac ako raz. Nechcem vám pokaziť zážitok z čítania a preto končím. Už len toľko, že síce táto kniha je oficiálne určená pre deti od 8 rokov, vrelo odporúčam prečítať si ju i keď ste na torte sfúkli osem sviečok už veľmi dávno. Chlapec, vtáčik & truhlár Text: Matilda Woodsová Ilustrácie: Anuska Allepuzová Albatros, 2017

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 20.10.2017
Ako naučiť Eda lietať?

Ako naučiť Eda lietať?


V najnovšej knihe Kataríny Macurovej sa opäť stretávame s medvedíkom Ernestom, ktorého už poznáme z kníh Prečo nekvitneš? a Kde je tá pravá lopta? Tentokrát sa pokúsi naučiť lietať pštrosa Eda. Ernest skúša na Eda všetko možné aj nemožné. Kreslí mu stratégiu lietania na tabuľu, ukazuje mu ako mávať krídlami rýchlo, rýchlo, rýchlo. Zmajstruje chodúle, zavesí ho na teplovzdušný balón. Vyčerpajú snáď všetky možnosti a Edo stále nelieta. Dokonca sa idú opýtať iných vtákov ako sa naučiť lietať. Škoda, že si vybrali zrovna tučniaka a vtáka kivi. Tí im veru veľmi neporadili... Nebudem vám však všetko prezrádzať, aby som vás neukrátila o humorné situácie, ktoré spolu s deťmi v príbehu nájdete. Ten koniec fakt stojí za to! Kniha Ako naučiť Eda lietať? je, čo do pomeru text/ilustrácie, ideálna pre 2-3 ročné deti, ale moja 4 a pol ročná Mimi je dôkazom, že knihy Kataríny Macurovej môžu zaujať aj tých, ktorí už prešli na viac textové príbehy. Prečo nekvitneš? si dieťa moje číta kedykoľvek samo a knihu Lily a Momo doslova zbožňuje vďaka rozkošnej postave Moma a rôznofarebným ponožkám malej Lily. Veľmi sa teším, že sa u nás našiel autor, ktorý sa pustil do tzv. picture books, na našom trhu dlho chýbali. I keď v poslednom období pribúdajú preklady, predsa je to úplne iný pocit držať v rukách a čítať knihu od slovenského autora v slovenčine. Už teraz sa s Mimi nevieme dočkať ďalších kníh, ktoré Katarína Macurová chystá.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 11.10.2017

Nečakané priateľstvá


Príroda to má pekne zariadené. Žiaden tvor nie je osamotený, každý potrebuje pomoc. Všetky živé bytosti sú prepojené a fungujú spolu. Ak sa niečo pokazí na jednej strane, na druhej to má niekedy nečakaný efekt. A trvá dlho, kým sa zase všetko vráti do krehkej rovnováhy. No dobre, viem, že to nie je takto idylické. Nikto nespolupracuje nezištne. Ale prečo by mal, nie? Skúšali ste takúto globálnu prepojenosť vysvetliť deťom? Perfektne vám pomôže naša obľúbená letná novinka Nečakané priateľstvá (alebo ako si zvieratá a rastliny pomáhajú). Ešte stále ma to prekvapuje. Keď sa objaví novinka z náučných kníh pre deti, pôvodne česká, ale na svetovej úrovni. Je to len môj dojem, že pre najmenšie deti sa takéto knihy nerobili? Áno, je tu Hravouka, Jak zvířata spí a podobné klenoty. Ale niečo na produkcii B4U publishing ma neprestáva fascinovať. Možno pomer textu a obrázkov, perfektný pre deti okolo 3 – 6 rokov? Možno grafická úprava, výber a prezentácia faktov? Možno široká prístupnosť (lebo tieto knihy sú ozaj … mainstreamové v tom najlepšom zmysle slova). Každopádne, skoro každá ich novinka je podľa mňa vynikajúca. Skutočne sa teším na ich ďalšie veci. Texty k Nečakaným priateľstvám napísala Pavla Hanáčková. Krásne vysvetľujú deťom rôzne formy spolupráce v prírode. Samozrejme s množstvom konkrétnych príkladov z rastlinnej aj zvieracej ríše (alebo v prípade pánd aj spriateľené baktérie). Nevyhne sa dokonca ani zmienkam o parazitoch. Informácií tu nájdete tak akurát pre zvedavé predškolné deti až po mladší školný vek (4 – 8 rokov). A dostávame sa k najvýraznejšej zložke celej knihy: ilustárciám. Vytvorila ich mladá ilustrátorka Linh Dao. Pôvodne z Vietnamu, ale študovala a žije v Čechách. Jej obrázky sú dôvodom, prečo kniha nenechá chladným ani najväčšieho mrzúta. Jednoducho očarujúce. Výberom jemných pastelových farieb sa ilustrácie držia na úrovni roztomilosti bez skĺznutia do lepivej presladenosti. (Úprimne, o trochu viac ružovej a cítili by ste sa ako v cukrovej vate.) Pampúch mi raz s mierne extatickým výrazom ukazoval obrázok zo stránky o pandách. Vraj takú chce plyšovú hračku. „Myslíš plyšové pandiatko?“ „Nie, plyšovú ošetrovateľku s plyšovým pandiatkom!“ Asi toľko k téme uchvacujúcich ilustrácií. Som zvedavá na ďalšie knihy z tejto série. Chystajú sa zatiaľ dve. Mimochodom, plyšovú pandu sme si už kúpili, ale ani zďaleka sa nevyrovná tej nakreslenej od Linh Dao. Plyšovú ošetrovateľku stále zháňam.

blog pampuch.sk, 7.10.2017
Ako naučiť Eda lietať?

Prečo vták nelieta?


Medvedík Ernest, deťom dôverne známy z predchádzajúcich kníh Kataríny Macurovej, je späť! Rozkošný medvedík rád nad niečím rozmýšľa. Tentoraz nad svojím kamarátom, pštrosom Edom. Ernest vie, že Edo je vták. Prečo teda nelieta? Ernest nevie, že Edo je pštros a pštrosy nelietajú. Ani samotný Edo nevie, že nikdy lietať nebude. Tvrdí, že nelieta, lebo ho to ešte nikto nenaučil. Ernestovi nebolo treba viac hovoriť. Neprekáža mu, že tiež nemá s lietaním skúsenosti. s veľkým odhodlaním sa pustí do plnenia vytýčeného cieľa. Edo si vypočuje Ernestovu prednášku o základoch lietaenia a vyskúša netradičné pokusy o lietanie, napríklad pri skoku do bazená. Spolu s Ernestom navštívi aj iné vtáky, aby mu poradili. Koniec príbehu pobaví deti i dospelých a zároveň má potenciál prekvapiť tých dospelých, ktorí sú presvedčení, že ich záver tejto knihy nemôže prekvapiť.

SME O knihách, 6.10.2017

Raymie Nightingalová


Boli tri. Stáli v pozore jedna vedľa druhej. Ticho ako mušky.“ Takto začína príbeh. Je o dievčati, volá sa Raymie Clarková, má 10 rokov a v hlave má jediný plán: dosiahnuť, aby sa vrátil domov jej otec, ktorý utiekol s dentálnou hygieničkou. Plán mala pripravený do posledného detailu: – bude chodiť na hodiny pre mažoretky a naučí sa točiť paličkou, – zúčastní sa súťaže Malá miss autoservisu 1975 a vyhrá ju, – otec ju zbadá na fotke v novinách a vráti sa. Tak začala chodiť k Ide Neeovej, inštruktorke, ktorá učila, ako sa točí paličkou. Okrem nej tam chodili aj dve ďalšie dievčatá. Nebojácna Beverly Tapinská a večne pred všetkým na úteku Louisiana Elefantová. Raymie v honbe za splnením svojho plánu získava ozajstné priateľky z dievčat, ktoré boli predtým iba „povinnou“ spoločnosťou na hodinách pre mažoretky. Spolu však zažijú zaujímavé dobrodružstvá, pri ktorých sa ich vzťah upevňuje. A aj keď Raymie najskôr s priateľkami vôbec nerátala, časom sa toto priateľstvo mení z nálepky na dušu na ozajstné hojenie srdcebôľu z odchodu otca. Známy výrok o tom, že hlavne obal predáva, platí aj v tomto prípade. Nádherná modro-žltá obálka knihy s vyobrazenou jednoduchou ilustráciou dievčaťa sľubuje zaujímavý životný príbeh, o ktorom s určitosťou neviete povedať, či skončí smutne alebo veselo. Celá kniha je členená na krátke kapitoly buď s retrospektívnym návratom do minulosti v spomienkach, alebo so súčasnými situáciami, ktoré nastávajú. A hoci je hlavnou protagonistkou Raymie, jej príbeh je pretkaný osudmi ľudí, ktorých počas rôznych životných období stretáva a ktorí ju ovplyvňujú. Spoznávame pani Sylvesterovú so štebotavým hlasom, aký mávajú vtáčiky v kreslených rozprávkach, pani Borkowskú s jej legendárnym Phhhhtttt, z minulosti pána Staphopula s chlpatým chrbtom a chlpatými prstami na nohách, ktorý naučil Raymie plávať, a ešte veľa ďalších viac či menej významných postáv. Každý jeden charakter má v príbehu svoje miesto a vy máte pri čítaní pocit, že všetko je tak, ako má byť. A ak niekde vaše ubezpečenie o správnosti zakolíše, pripomeňte si slová pani Sylvesterovej: „Väčšina vecí sa nakoniec vždy vyrieši.“

vinlit.sk, 28.9.2017

Malý princ - kolibří vydání


ez prezradenia deja, aj keď ho už pozná každý. Rozprávka pre malých aj veľkých. Preložená do viac ako 180 jazykov. Pomôcka pri učení francúzštiny. Nádherná klasika. Autor havaroval lietadlom na saharskej púšti a vtedy sa stretol s malým princom. Princ mu rozpráva o siedmych planétach, čo navštívil a rozrozpráva sa tiež o tej svojej. Každý príbeh so sebou prináša morálne ponaučenie a záleží od veku čitateľa, ako ho bude interpretovať. V knihe sú popísané všetky typy ľudí. V deji sa nachádzajú zvieratá a rastliny, ktoré na seba tiež berú ľudské vlastnosti. Malý princ je filozofia obalená do formy kníh pre deti. Táto verzia má kolibrie vydanie. Čo to znamená? Je asi o polovicu menšia ako normálne slovenské vydanie knihy. Všetko je zmenšené, aj obrázky... Je taká rozkošne maličká. Nie úplne malá, no schováte ju do menšej listovej kabelky. (Poznámka pre mužov: Viem, že vy kabelky nemáte, no nikdy neviete, kedy vám bude táto informácia užitočná.) Pri rozhovoroch dospelého s dieťaťom plynie všeobecné nepochopenie. Jedna strana nechápe, čo jej chce povedať druhá, pretože dospelí rozmýšľajú inak ako naši najmenší. Niekedy zabúdame, že sme boli dieťaťom, čo je veľmi smutný, ale neodškriepiteľný fakt. Vaše deti pochopia Malého princa odlišne ako vy. Nehádajte sa s nimi a nevnucujte im svoj názor. Při vyprávění těchle vzpomínek je mi moc smutno. Už je to šest let, co můj přítel odešel i se svým baránkem. Snažím se ho tu zachytit proto, abych nezapomněl. Zapomenout na přítele je smutná věc. Každý přítele nemá. (str. 24) Všetci vravia, že pri každom novom prečítaní dokáže človek v príbehu nájsť niečo nové, pretože sa už niekam vo svojom živote posunul. To znamená, že ja asi nenapredujem. Vystrašilo ma to, upadla som do depresie. Malý princ mi otvoril oči a dúfam, že o pár rokov ho budem čítať v lepšom psychickom rozpoložení. Doteraz som netušila, že táto kniha môže spôsobovať chaos v hlave. Asi to závisí od toho, v akom stave ju čítate. Na začiatku som si myslela, že ma rozveselí, ale keď som nemala nijaké nové postrehy, veľmi ma to teda nepotešilo. „Kde jsou lidé?“ ozval se po chvíli malý princ. „V poušti je jeden trochu sám...“ „Mezi lidmi je jeden taky sám,“ řekl had. (str. 78) Malý princ je nádherné dielo, ku ktorému sa budete do konca života vracať a navždy si získa vaše srdcia. Môže sa stať, že ho nepochopíte, ale to neprekáža, treba sa k nemu vrátiť neskôr. Vek zohráva v tomto prípade veľkú úlohu. Dielo je určené pre deti od 7 rokov.

blog, 16.9.2017