Darkus nad tým nemusí dlho premýšľať, Darkus už dávno vie, čo si o ňom chrobáky myslia a nielen to, dokáže s nimi aktívne komunikovať! Ich spoločné priateľstvo, spočiatku možno kostrbaté, dokonca pretvorí na riešenie okolitých záhad. Priznám sa, knižku som si vybrala podľa rozkošnej obálky a zábavného námetu, nevenovala som sa hodnoteniam a ani som sa priveľmi nezamýšľala nad tým, či sa mi bude páčiť, len som sa na ňu prosto vrhla. Vďaka tomu som od nej nemala nijaká očakávania, a teda môžem byť viac než nadšená. Darkusove dobrodružstvá vo mne vyvolávali čisto-čistú ničím neponičenú radosť, srdce sa mi roztápalo pri jeho detsky naivnom, ale i tak pomerne vyspelom štýle riešenia problémov. Väčšinu času som sa s rukou pred ústami pochechtávala nad jeho originálnymi nápadmi a želala som si, aby som s podobným príbehom prišla ja sama a mohla si dotvoriť jeho pokračovania podľa vlastných predstáv. Takže ak hľadáte niečo rozkošné či už pre seba alebo pre drobca pod stromček (vekové odporúčanie je 8+, ale nevidím dôvod, prečo by sa príbeh nemohol zapáčiť aj mladším), siahnite po tejto. Možno pristihnete vaše dieťa, ako kľačí na zemi a zhovára sa s maličkými tvormi, ktorých vy považujete za obyčajný hmyz, a vytvára si tak skupinku neviditeľných pomocníkov. Vrelo odporúčam!

Máte radi netradičných hrdinov? Čo tak chrobáky? V knihe Darkus a chrobáky sa to všakovakou hmyzou háveďou len tak hemží. A viete čo? Zistíte, že chrobačí svet je plný farieb a krásy. Trinásťročnému Darkusovi sa jedného dňa prevrátil život hore nohami. Jeho otec záhadne zmizol. Chlapec, ani jeho trochu excentrický strýko neveria, že by mohol len tak opustiť svojho milovaného syna. Veď po smrti manželky už mal len jeho. Darkus sa presťahuje k strýkovi, musí chodiť do novej školy. Našťastie sú tu noví priatelia a hlavne inteligentné chrobáky, ktorých je v strýkovej ulici podozrivo veľa. Tí mu pomôžu nielen odhaliť dôvod otcovho zmiznutia, ale aj zosnovať záchrannú akciu. Spolu zistia, že otec bol súčasťou tajného genetického výskumu, ktorý skúmal vlastnosti práve chrobákov. Výskum už dávno skončil, ale zdá sa, že niekto stále robí podivné experimenty. Fascinujúce je množstvo entomologických pojmov. V texte sa stretnete z presnými názvami rôznych chrobákov, ale aj s názvami ich častí tiel a iných odborných výrazov. Dokonca je na konci knihy aj slovník. Zistíte tak, že entomológia je veda zaoberajúca sa štúdiom hmyzu. Všetky termíny sú veľmi prirodzene začlenené do príbehu. Takže ak to vaše dieťa príliš nezaujíma, určite mu to nebude prekážať. Podľa mňa je však veľmi malá šanca, že niekoho takto vynaliezavo popísaný chrobačí svet nebude zaujímať. Úprimne vám poviem, že som knihu zhltla ako malinu (pampúch je ešte moc malý). Dej je totiž veľmi napínavý a svieži. Akčnými scénami a svižnými dialógmi autorka nešetrí. 300 strán ubehne ako voda. Príbeh sa odohráva počas jedného týždňa. Občas mi ale prišlo mierne nerealistické, čo všetko sú školopovinné detiská schopné zvládnuť počas jedného dňa. (A to ani nehovorím o tom, ako si za noc vyrobili výbušniny s rozbuškami na dialkové ovládanie!) Okrem toho je ale Darkus a chrobáky vtipné a pútavé dielo. Vaše deti budú fandiť sympatickému Darkusovi, nebojácnej Virgínii aj bystrému Bertoltovi a nenávidieť hrozivú Lukréciu Cutterovú (vskutku príšernú záporáčku so všetkým, čo k tomu patrí). Autorka M.G.Leonard vydala pred pár mesiacmi posledný diel trilógie a recenzie sú veľmi priaznivé. Ani ja sa už neviem dočkať pokračovania. Aby som si čakanie skrátila, spýtala som sa Jozefa Klingu, autora skvelého slovenského prekladu, ako sa mu na Darkusovi pracovalo: Máte za sebou pomerne dosť rôznorodých prekladov: knihy detské, fantasy, sci-fi, romantické aj odborné. Je Vám nejaký žáner bližší ako iný? Ako čitateľovi aj ako prekladateľovi? Keď mi vydavateľstvo Albatros ponúklo preklad Darkusa, vyskočil som si od radosti, lebo presne na takú knihu som čakal. Detská literatúra, fantasy a science-fiction sú tri žánre, ktoré sú mi najbližšie z pozície čitateľa a ukázalo sa, že vďaka tomu ma práca na nich baví najviac zo všetkých, na ktorých som zatiaľ pracoval – potvdrzuje sa mi to aj v spätnej väzbe od redaktorov (napr. Darkusa redigovala pani Toňa Revajová, autorka série kníh o Johanke, a bola to ideálna spolupráca – málo výhrad zo strany pani Revajovej a skvelé pripomienky skúsenej autorky detských kníh, ktoré knihu vylepšili). Je preklad kníh pre deti a mládež niečím špecifický? Špecifickosť prekladu kníh pre deti a mládež vidím vo vyhranenosti postáv, s ktorými sa môžem pohrať napríklad tým, že odlíšim ich reč vhodnými prostriedkami (samozrejme ak ma originál pustí). Rád si tiež lámem hlavu nad prekladmi básničiek a pesničiek v texte, poslovenčovaním mien postáv a názvov miest, ktoré by mohli malým čitateľom robiť problémy (napr. Bartholomew – Bartolomej, Lukretia – Lukrécia, Towering Heights – Nebotyčná vila). Ako prekladateľ dbám aj na zmierňovanie výrazov, ktoré sú síce v zahraničí prijateľné, no u nás by sa nemuseli páčiť rodičom (napr. prehnané nadávky alebo opisy násilia). Detské knihy často obsahujú aj obrázky a vďaka nim sa dobre narába s textom, lebo sa môžem oprieť o umelcovu predstavu postavy či prostredia. Aká bola práca na Darkusovi? Fascinuje ma množstvo odborných pojmov, nielen z chrobačej ríše, ale aj všeobecných vedeckých termínov. Všetky tak krásne prirodzene včlenené do napínavého príbehu. Na Darkusovi sa mi pracovalo skvele i napriek prvotnej nervozite z odborných názvov chrobákov a entomologického slovníka v závere knihy. Tu mi pomohla Záhorská knižnica v Senici, kam som si zašiel v jedno sobotné ráno preložiť terminológiu s pomocou Entomologického náučného slovníka z roku 1984. Vyskytlo sa i zopár názvov, ktorých slovenské preklady som našiel pomocou nemeckých a českých titulov z tohto vedného odboru. V knižke sa nakoniec objavujú i dva druhy chrobákov, pre ktoré nemáme slovenský názov a ako som neskôr zistil, v českom preklade Podivuhodný nosorožík si ich prekladateľ tiež vymyslel sám – ide o železníka diabolského a ťuk-ťukáča. Vďaka Darkusovi som sám prekonal istý odpor k chrobákom a naučil sa nové poznatky z entomológie, niektoré druhy (napr. krasce, ako je v knihe samička menom Audrey) ma priam nadchli svojím výzorom, a tiež som sa prvý raz v živote pozrel do Anglicka (a prvý raz som letel v lietadle), keď som sa vybral navštíviť autorku M. G. Leonardovú a venovať jej jeden z prvých výtlačkov slovenskej verzie. Na záver: kedy začnete pracovať na preklade pokračovania? =) Na pokračovanie tejto trilógie sa sám veľmi teším (verte mi, dvojka s pracovným názvom Pomsta kráľovnej chrobákov je ešte zábavnejšia a napínavejšia než jednotka) a zatiaľ podľa slov vydavateľstva čakáme na ohlas u našich čitateľov. Zaregistrovali sme už recenzie na Darkusa napr. v DenníkuN alebo v online literárnom magazíne Vinlit. Verím, že aj Váš blog nám v tomto úsilí citeľne pomôže.

G. Leonardová je anglická spisovateľka, poetka a scenáristka, ktorá vyštudovala anglickú literatúru na londýnskej King´s College. Darkus a chrobáky je Mayina knižná prvotina, ktorá už krátko po vydaní očarila celý svet. Práva na knihu sa predali do 37 krajín. Príbeh Darkusa a jeho verného chrobačieho priateľa získal celý rad ocenení a nominácií v súťažiach literatúry pre deti a mládež. V silnej konkurencii súčasnej detskej literatúry takého kalibru, ako je napríklad Harry Potter, autorka vytvorila pútavý dobrodružný román, v ktorom sú hlavnými hrdinami okrem detí aj chrobáky. Román, ktorý možno charakterizovať ako detskú detektívku, resp. pátračskú prózu, má po obsahovej stránke mnoho originálnych špecifík. Deti nemajú žiadne špeciálne, výnimočné či dokonca nadprirodzené schopnosti. Naopak, tajomne zázračné sú chrobáky, ale aj to iba do takej miery, aby román neskĺzol do žánru sci-fi. Tajomné vlastnosti chrobákov vyvolávajú u detí zvedavosť a záujem o ich správanie umožňuje autorke nenásilnou formou učiť deti poznávať ich svet. Dej románu sa veľmi často odohráva v staromódnych univerzitných laboratóriách alebo kabinetoch, ktoré sú pracovným miestom Darkusovho otca a strýka. Popritom sa však odohráva aj v supermoderných výskumných laboratóriách, kde kraľuje šialená vedkyňa a zlá módna diva Lukrécia, záporná postava románu. Detský čitateľ je nenásilnou formou konfrontovaný s takými pojmami, ako je výskumný projekt, ale aj zneužitie výsledkov výskumu pre komerčné ciele. Román takto informuje detského čitateľa aj o tom, že nie všetko, čo je módne a supermoderné, ako napríklad laboratória Lukrécie, slúži aj dobrým cieľom. Na rozdiel od väčšiny detských románov, ktorých hrdinovia sú nezbedníci a škola je pre nich nevyhnutným zlom (napríklad Huckleberryho Finn alebo Tom Sawyer), Darkus a jeho priatelia sú vzorní žiaci, radi sa učia, ale aj radi vyhľadávajú dobrodružstvá. Okrem týchto originálnych špecifík má román aj mnoho kladov, medzi ktoré patrí napríklad jeho výnimočná jednoduchosť a priamočiarosť. Táto jednoduchosť je dosiahnutá tým, že autorka mnohé veci nevysvetľuje. Má na to dve príčiny. Prvá je prostá. Deti, ktoré sú cieľovou skupinou románu, nevyžadujú také striktné a logické vysvetlenia ako dospelí. Druhá príčina je taktická. Spisovateľka si necháva možnosť napísať pokračovanie príbehu, preto píše román s otvoreným koncom a drží čitateľov v očakávaní ďalšieho vývoja deja. Čitateľ sa napríklad nedozvie, prečo vyzerá zlá Lukrécia tak hrôzostrašne. Lukrécia má veľké oči skryté za slnečnými okuliarmi s čiernymi sklami, zhrbené a vychudnuté telo opierajúce sa o barlu a ostrý pazúr, ktorý možno náhodne zahliadnuť pod lemom dlhej sukne. Čitateľ z tohto popisu iba tuší, že sa asi stala obeťou vlastných transgénnych výskumov DNA chrobákov. Autorka používa na opis jej postavy výstižný názov: mechanický skarabeus. Čitateľ sa taktiež dozvie, že Lukrécia kedysi spolupracovala s Darkusovým otcom na projekte Fabre, ale nedozvie sa, prečo ho uniesla. O projekte Fabre sa v románe veľa hovorí, ale skutočných informácií je málo. Ďalšou zaujímavou črtou románu je, že autorka dáva niektorým chrobákom dobré vlastnosti (roháče) a iným zlé (žlté lienky). Samozrejme, zlým žltým lienkam prisúdila úlohu špiónov zlej Lukrécie. Jednou zo záverečných scén románu je aj veľká vojnová bitka medzi dobrými a zlými chrobákmi, služobníkmi Lukrécie. Prečo a ako vznikli zlé chrobáky, autorka nevysvetľuje. Dôležitou súčasťou knihy, ktorá ju robí zaujímavou a originálnou, je aj malý osemstranový „Slovníček entomológa“, ktorý nenásilnou formou poskytuje detskému čitateľovi zrozumiteľné vysvetlenie najdôležitejších entomologických výrazov. Množstvo dialógov v románe, ktoré sú doslova šité na mieru detskému čitateľovi, vyvoláva príjemný pocit strhujúceho dynamického tempa. Treba však pochváliť aj pekný, ľahký a nenásilný preklad pána Klinga, ktorý je šetrný k detskému čitateľovi. Medzi záporné stránky románu patrí jeho rozsah. Viac ako 300 strán textu môže niektorých detských čitateľov odradiť od jeho samostatného čítania (predpokladáme, že sú to 8 až 10 ročné deti). O otvorenom konci románu, ktorý počíta s pokračovaním, sme už hovorili, ale v niektorých častiach románu je až príliš mnoho nedopovedaných informácií, čo môže odradiť zvedavejších čitateľov. Poslednou zápornou stránkou románu sú niektoré, až príliš neviazané a groteskné popisy situácií, najmä tých, ktoré sa týkajú dvojice susedov, tučného Humphreyho a chudého Pickeringa. Tieto popisy scén a situácií niekedy skĺzavajú až do charakteru komiksu. Darkus a chrobáky je však v každom prípade fascinujúcim detským románom o priateľstve detí a chrobákov. Keď sa detskí hrdinovia dostávajú do neriešiteľných situácií, prichádzajú im na pomoc chrobáky s ich prekvapivými vlastnosťami. Autorka je veľkou znalkyňou detských duší a správnym dávkovaním radosti, šťastia, smútku, priateľskej pomoci a víťazstva dobra nad zlom sa jej podarilo vytvoriť z tejto knihy pútavú modernú rozprávku pre deti, ktorá je zároveň aj poučnou. Detský čitateľ sa v každom prípade môže už teraz tešiť a netrpezlivo očakávať ďalšie pokračovanie príhod jeho jednoduchých a milých priateľov.